Predostrenie samovražedných plánov

wixita veľmi trefné. Meretseger nechcel som Ťa nahnevať len si myslím, že sovičkaE má pravdu a kto sa chce... tak to urobí potichu a len ak cíti a má ešte nejakú nádej volá o pomoc. No a myslím si, že téma ktorú si založila je... No priznám sa, že moja tiež nie je dokonalá a nepomôže nikomu ale ako pomôže tá Tvoja? Možno je to len môj názor. A ešte raz nehnevaj sa :)

Niekedy to obdobie trvá pridlho...a niet uz nikoho kto by nacuval.

Myslim si, ze vela ludi sa dostane v zivote do obdobia, kedy ma vsetkeho plne zuby. A potrebuje zmenu, dostat sa z toho, kde sa prave nachadza. Niektori vsak tu zmenu chcu okamzite a ten najrychlejsi sposob je samovrazda. No po nej, uz zit nemozu. Zit sa da. Obcas to chce radikalnu zmenu, ale da sa. A zistila som, ze kazdy clovek potrebuje svojho dovernika. Nikto by nemal byt na problemy sam. Nech to je brat, rodicia, sused, kamaratka, ci psycholog. Kazdy moze mat butlavu vrbu, ktorej sa da vyrozpravat a ktora povzbudi.

a preco ta stve, ze si inteligentna? skor by tam malo stvat, ze si a napriek tomu robis blbosti. emotivna stranka povahy, ktora ta k tomu nuti, nie je ale ovladana inteligenciou...len ciastocne. musis najprv velmi chciet, vediet co chces, ako to chces, a potom sa velmi snazit.

Mimulus, ešte aj ty ma štvi s tou inteligenciou :D Tvrdí mi to každý, a nie som schopná uveriť nikomu, akurát ma to vždy naštve.
Pokiaľ ide o tú pozornosť... Prvé dva razy som mlčala ako ryba, potom som dala vedieť, a priznávam, že ma to mrzí -.- Nemám právo trápiť tým ľudí, dosť je už to, ako by som ich utrápila, keby sa mi pokus vydaril. Rovnako som si uvedomila, že by som sa nemohla odpraviť doma - možno som sa naučila trochu empatie! - predstava, ako by ma blízki našli tuhú, je viac než desivá.
Preto aj zazlievam jednej kamarátke jej tentamen suicidii, keď sa otrávila doma všetkými liekmi, čo mala, a našla ju už na pokraji smrti jej dcéra (10 r.). Tá teraz na všetko hovorí: "Ja sa z toho zabijem..." Kamošku to štve, ale čo čakala? Že sa to toho dievčaťa ani nedotkne? Toto je kruté.

aj ja som v živote stretla dvoch ľudí. Na jednom mi záležalo. a už tu nie je. Ten druhý na ktorom mi záleží doteraz, to neurobil, rozhodol sa inak, aj keď to má ťažké, stále sa prebíja. Je to hrozný pocit, pocit viny, bezmocnosti, a keby tu dnes ten človek nebol, neviem či by som tu ešte bola aj ja. Ale nedokázala som byť pri ňom, keď ma zjavne potreboval, aj keď som ho presviedčala že je to hlúposť, nech to nerobí. Keď niekto nevládze žiť nepomôže už nič. Žiadne slová,...ale rozhodol sa že nie, a ja ďakujem že to enurobil. len toľko som chcela. :(

Mimulus...ja mám zimomriavky z tvojho príspevku, kde si sa v podstate priznal k niečomu takému...je mi to tak ľúto :(
A ano, máš zase pravdu! Ľudia si niekedy neuvedomujú, kto všetko ich má rád a kolkým by tým ublížil.
Mimulus, ja dúfam, že na takéto myšlienky už nikdy neprídeš :*

čisto racionálne rozhodnutie to čo je??? Ohľadom tejto témy ozaj neviem.

Carie no neviem či sú to dva druhy ale máš asi pravdu. No ja si myslím, že kto chce naozaj umrieť tak umrie bez toho aby niekoho trápil! Ľudia, ktorí majú depresie sú zvyčajne veľmi citliví a obyčajne im záleží aby netrápili svoje okolie. Viem o čom hovorím a to ostatné je len teatrálnosť, ktorou tí druhí volajú o pomoc. Horšie však je ak to plánovanie zlyhá a ak niekto mal prísť domov tak nepríde :(

Tak úplne zdravý nie je, ked stratil pud sebazáchovy...ale môže byť aj taky odchod, čisto racionálne rozhodnutie.