je to smutné, ale nejak na slovensku čím ďalej dievčatá rozprávajú o silikónoch. Ja som si ako násťročná vždy chcela dať zmenšiť. Veľké prsia, to sú muky, bolesti hrudnej a krčnej chrbtice, ktoré sa budú vekom zhoršovať, nájsť podprsenku s malým obvodom a väčšími košíkmi je na slovensku nemožné, pri troche šťastia nájdeš babkovského štýlu krémovej, či bielej farby; oblečenie si už nebudeš môcť dovoliť hoci aké, trochu to prešvihneš a budeš pôsobiť lacne, ako pornoherečka; budeš musieť viacej cvičiť na chrbát a prsné svaly, inak ti ovisnú, gravitácia je sviňa, takže krémiky na pružnosť pokožky, na strie, nechcem si ani predstaviť čo to budú za muky pri tehotenstve a kojení, keď sa ešte zväčšia. Najhoršie je ale vieš čo, tie slizké nadržané pohlady chlapov, bez výnimky, starých, mladých, smradlavých, odporné sexistické poznámky okoloidúcich "frajerov", A ženská závisť. Áno, možno ti to bude zo začiatku lichotiť, budeš si užívať záujem o tvoje prsia, ale po pár mesiacoch zistíš, že je to bremeno, ktoré ťa prenasleduje kdekolvek sa pohneš, aj keď nemáš náladu, aj keď ideš v nebezpečnej uličke; že určitý, na sovensku veľmi rozšírený druh chlapov sa na teba pozerá len ako na dve veľké kozy, chlípnici ti začnú liezť na nervy a želala by si si aspoň na pár dní svoje "prednosti" niekam odložiť a znova byť normálne bežné dievča. Lenže to sa nebude dať.
Nechápem vás všetky, ktoré túžite po silikónoch, nikdy vás nenapadlo chcieť zaujať niečím iným?
