Prace som videla skutocny pribeh o dvojrocnom chlapcovi, ktory tvrdil, ze bol pilot v druhej svetovej vojne. Toto sa stalo teraz v roku 2007 a chlapcek je uplne normalny a inteligentny... Ked mal chlapec dva roky, tak zacal mavat hrozne nocne mory a krical kazdu noc ako o zivot. Bol skruteny do polohy, lezal na chrbte a kyval rukami a nohami tak, akokeby bol niekde zatvoreny a nemohol vyjst. Po troch mesiacoch raz v noci, ked sa vsetci zobudili na krik, tak im sam od seba povedal, ze je zatvoreny v horiacom lietadle a nemoze vyjst. Nato sa otec opytal, ze kde sa to deje a chlapec nato, ze v Japonsku a je pilot. Otec sa ho opytal, ze ako vie, ze je v Japonsku, chlapec na to, ze z vlajky v lietadle a lietadlo spadlo po odstreleni vojenskou stihackou. A este povedal, ze stale vzlietali z lode NATOMA a bol tam aj sjednym pilotom menom Jack Larson. Tak to vsetko preverili a ten pilot aj ta lod SKUTOCNE existovali... Mama toho chlapceka hovorila, ze od narodenia sa hral iba s lietadlami, a ked zacal rozpravat, tak im opisoval presne, z coho sa sklada lietadlo - odbornymi nazvami... Cela jeho rodina a odbornici nemali ineho vysvetlenia, iba ako reinkarnaciu, ze dusa pilota sa znova narodila... A to najlepsie je, ze chlapec ma teraz 5 rokov a nic si uz nepamata, ziadny minuly zivot, nic, Dialo sa to iba ked bol este babo... Ja verim na reinkarnaciu. Po smrti sa znova narodime, ci uz ako v ludskej, alebo zvieracej podobe, zena, alebo muz, moslim, alebo krestan, stastny alebo tyrany. Verim, ze kazda dusa si musi prejst vsetkym. Alebo, ako sa chovame teraz, tak nam aj bude nadelene v buducom zivote... Aky mate nazor vy? Zazili ste nieco alebo videli ohladom reinkarnacie? A mozete si vyhladat aj na internete o tom chlapcovi, vola sa James Leininger...
Reinkarnacia, my vsetci mame za sebou minule zivoty.
Milli, tento svet je svetom, kde si sa možno narodila preto, aby si sa naučila aj tolerancii, aby si pochopila, že jedna vec je byť citlivou, ale druhá vec je rozumieť, že tento svet je svetom predátorov a to najtvrdšieho formátu, keďže nie každý ma schopnosť vidieť vlka v rúchu láskavého barana. Tento svet je svetom, kde sa natvrdo bojuje o ľudskú dušu, hlavne mladých, neskúsených bytostí, kde sa natvrdo potláča duchovno, kde sa duchovno simuluje náboženstvami, kultami, ezoterikou a neviem čím všetkým. A ty si sa sem narodila, aby si to spoznala a pochopila a objavila v sebe súcit a možno našla aj silu, zostať takou, akou chceš byť. Alebo sa snažila zo všetkých síl spoznať čo najviac a v budúcom živote sa pokúsiť vybrať si už lepšie miesto. :o)) A to sa dá iba za tvrdých podmienok..nuž vitaj na Zemi. ;o))
A k tým tvojim otázočkám..nebo je presne také, ako si vytvoria ľudia svojimi predstavami..a tak, keď zomiera kresťan, to údajné svetlo na konci tunela vidí ako svojho Boha, ktorý ho víta s otvorenou náručou. Pokiaľ ľudia budú vo svojich predstavách tvoriť nebo, potiaľ bude existovať. A zomiera telo, bytosť nezomiera...takže otázka veku je bezpredmetná.. :o)))
anjelik, citujem:
"Čím sú vo vývoji ďalej, tým sú to bytosti láskavejšie, tolerantnejšie a súcitnejšie. Nereagujú na podnety bezprostredne, ale pred okamžitou reakciou sa zamyslia. Snažia sa zvládnuť svoje duševné pochody a pre tých ostatných vytvárať *dýchateľnú * atmosféru. ;o)"
To by celkom sedelo na mna. V skutocnosti som velmi citliva, vnimam veci a emocie niekolkonasobne viac ako ini ludia v mojom okoli. Radsej rozmyslam, ako by som mala nieco povedat, co by druhemu ublizilo (vacsinou :D). Lenze stale od okolia pocuvam, "Si prilis dobra pre tento svet. Musis byt tvrdsia, inak ta ini usliapu".
Tiez casto nechapem, co robim na tomto svete v tejto dobe? Citim sa bud ako mimozemstan alebo ze som presvihla alebo preskocila dobu, ked som sa mala narodit.
Nechapem dnesny svet, kde sa uznava nevera a cudzolozstvo, kde vladnu podvody a nespravodlivost. Na druhej strane sa mi v dnesnom svete pacia technicke veci. :D
princip je ale v tom, ze otazku, ci nieco existuje alebo nie, musis kriticky overovat, nie len tak z brucha vyhlasit nejaky nazor.
a to tak, ze analyzujes rozne skusenosti ludi, rozne javy ku ktorym dochadza a snazis sa ich nejak zmysluplne vysvetlit.
vdaka tomu je reinkarnacia dokazatelna dost lahko, kedze existuju tisice zaznamenanych zazitkov konkretnych ludi, ktore inak vysvetlit nemozes.
alebo mozes, ale musis vymysliet rozne krkolomne vysvetlenia, ktorym ani sam verit nebudes.
Šejla, ja osobne auru neriešim, takže neviem, či ťa moja odpoveď nejakým spôsobom zaujme. ;o) Pre mňa sledovanie aury a vyvodzovanie nejakých výsledkov spadá do kategórie skôr zábavy. Pretože jediné, čo je v živote naozaj dôležité, je duchovné napredovanie a to s aurou ako takou nemá nič do činenia. Ak aura súvisí s energetikou , tak to dôležité, na čo by si mala zamerať svoju pozornosť, je práve toto. A energia, inak povedané, duchovná sila, rastie adekvátne s poznaním a pochopením. Takže vzdelávaj sa v poznávaní samej seba, svojich reakcií na okolie, na situácie. cvič sa v koncentrácii, pokoji a rozvahe. Neodsudzovaní, v dobrej nálade. Vyberaj si knihy, ktoré ťa zaujmú..ale mám pocit, že tak nejak aj funguješ. ;o) Akákoľvek jednostranná orientácia sa stáva brzdou tvojho vývoja.
Kto veri v Boha, si moze povedat, ze ma okrem svojich, este dalsich rodicov, Otec Boh a Matka priroda. :)))
Aj ja mam za sebou minuly zivot, co verim v Boha? :)
A podla mna je Boh urcite muz, lebo ja sa ho stale nieco pytam a on stale mlci. Typicky chlap. :DDD
To su take otazky, ze:
Co je nebo?
1. Krestan veri, ze nebo je miesto, kde sa stretne so svojou rodinou.
2. Moslim veri, ze nebo je miesto, kde bude mat harem s milenkami. :DDD
3. Budhista veri, ze sa prevteli a po dokonceni vsetkych prevtelovani jeho dusa sa rozplynie v nirvane. Hm...
Takze podla tohto sa mi prevtelovanie nepaci, ked sa mi ma dusa rozplynut. :(((
4. Ateista vidi len oblaciky, ziadnemu duchovnemu nebu neveri.
Co je nebo? Aki stari su ludia v nebi? Taki, ako zomreli? Alebo tam maju vsetci rovnaki vek? Aky? 25 rokov? 50 rokov?
zaujíma sa tu niekto o auru a také veci? Chcela som sa o tom niečo dozvedieť, ale ako čítam po nete, tie názory hlavne na BIELU farbu aury sú veľmi rozdielne. Niekde sa píše, že to znamená nadpozemské osvietenie, dokonalá rovnováha, inde, že to značí, že žena je, alebo v blízkej budúcnosti bude tehotná, inde zase, že je sú to všetky farby dokopy a majú ju len ľudia, ktorí sú pred smrťou, alebo vážne chorí. Tak ako to je?
stamin, zle si to pochopil s tým strachom: ludia zo strachu z pekla, neutekajú, skôr ich to núti vo viere zotrvávať. Je ťažké postaviť sa svojmu strachu. A vraj utekajú k prijatelnejšej forme - prevtelovaniu? Tak o tom by sa dalo diskutovať, či je to prijatelnejšie, na svete je a bolo toľko trpiacich existencií, že človek má vážny dôvod chovať sa dobre k druhým.
Mimulus: aj ti už niekto v živote mrkol na auru? :) Ja mám v rodine osobu, čo auru vidí. Keď som bola dieťa, mala som ju vraj modrú, dnes ju mám bielu:D Takže ja tento rok asi neprežijem :D
Stamin, Boh chce naše srdce...na čo a prečo? A čo je to? ;o)
sejla, základom kresťanského náboženstva je láska, a ak niektorí veriaci si myslia, že ho toto náboženstvo pobáda k netolerancii k neveriacim, tak ho potom vôbec nepochopili. Boh je otcom veriacich aj neveriacich a neveriacich nemá o nič menej rád ako tých veriacich. Sme si úplne rovní, sme bratia a nemáme právo jeden druhého odsudzovať. Aj neveriaci môže konať mravne - v súlade s mravnými zákonmi, ktoré Boh každému človeku vpísal do srdca a ja ako veriaci nemám právo odsúdiť ho, pretože v Božích očiach môže byť lepším človekom ako som ja sám. Ak máš takéto skúsenosti, mrzí ma to, nemalo by to takto byť. Každý kto sa hlási k Bohu si potrebuje každý deň nanovo dávať predsavzatie, aby sa svojím životom a správaním čo najviac pripodobňoval Ježišovmu dobrotivému správaniu, ktorý kade chodil, dobre robil, utešoval, pomáhal, povzbudzoval, odpúšťal a hlavne neodsudzoval.
Vo viere je základom vzťah s Bohom, bezduché modlitby a pôsty z povinnosti nie sú to, čo by Boha tešilo - On chce predovšetkým naše srdce. Nesúďme však staré babky v kostoloch, boli vychovávané skôr k rešpektu pred Bohom ako k dôvernosti s ním. Ale Boh nás k tejto dôvernosti pozýva, hovorí, že mu na nás záleží a zaujíma ho všetko, čo prežívame a čo sa s nami deje. Je otcom a my deťmi, nie sme sluhami či otrokmi, naopak, nazýva nás jeho dedičmi. Modlitba vlastnými slovami je určite x-krát lepšia ako odverklikovaný ruženec, ktorý ani nerozumiem, prečo sa modlím. Áno, strach z Boha (nedovolím si však hodnotiť, či išlo o manipuláciu alebo len o ľudskú predstavu všemohúceho Boha, ktorý musí byť prísny) narobil v mnohých dušiach veľkú škodu, až takú, že zabúdajú na existenciu neba a kvôli strachu z pekla od Boha utekajú - aj k pre nich prijateľnejšej predstave prevteľovania. Boh však nechce v pekle vidieť ani jedno svoje dieťa a oplakáva každého, kto k nemu svojím životom smeruje. Veď aj pozemský otec neprestane mať rád svoje dieťa, ktoré by ho nenávidelo či zaprelo pred všetkými, vždy ostane jeho dieťaťom. Boh je Bohom lásky a chce si nás k sebe pripútať láskou a nie strachom.
