ahojte, mam problem. citim sa ako nikto. mozno to vyznie hlupo, ale tento pocit zazivam den co den. citim sa prazdne, nebavi ma absolutne nic, nie som schopny vybavit trivialne veci. vsetko vyzera ako obrovsky problem.
Neznasam svoj zivot. Neviem vobec, ci je " zivot " to spravne slovo. mozem povedat, ze zo dna na den prezivam.
Nie som schopny komunikovat, nemam priatelov, nemam nikoho kto by mi napisal, nemam nikoho komu by som mohol napisat ja. zivot bez priatelov ci znamych je nahovno. preto sa citim ako nikto, nie som nic hodnotne, nic co by niekto druhy vyhladaval. v spolocnosti sa neviem zapojit do diskusie, neviem reagovat, a uz duplom nic vtipne povedat.
antidepresiva uzviam cca 2 roky,obcas je to lepsie, ale v tomto obdobi je to viac nez zle.
citim sa bezmocne, ako by mi chybalo nieco co maju vsetci ostatni. nieco, co robi cloveka zaujimavym a inym. bojujem so svojou povahou den za dnom. nebavi ma nic.
ziadat pomoc je v tomto pripade zbytocne. rad by som pocul nejake nazory, mozno niekto kto sa citi podobne.
