Dobrý deň, neviem ako začať tak pôjdem na to postupne. Mám 20 rokov. Po roku nezamestnanosti som začal navštevovať vysokú školu (bol som tam asi dva/tri týždne) z ktorej som prestúpil na inú vysokú školu, z dôvodu, že sa mi tam nepáčilo, a práve zisťujem, že možno ani toto nie je to "pravé orechové". Rodičia mi povedali, že pokiaľ ma to nebude baviť, môžem s to nechať, že si budem musieť nájsť prácu. Síce ani jedna z týchto škôl nie je ta, ktorú som chcel študovať, chcel som niečo úplne iné, avšak mám strach z odmietnutia a z toho že sa mi to nepodarí, a z osobného zlyhania, že sklamem rodičov (aj keď viem, že ma nenútia študovať), tím, že odídem z ďalšej výšky. Jednoducho neviem absolútne čo zo životom, a strašne ma to psychicky vyčerpáva a mávam z toho neuveriteľné stavy úzkosti- z toho, že robím/študujem to čo ma možno nebude baviť a nepodarí sa mi to, po čom túžim alebo ma bude baviť, a z toho idem priam zošalieť. Možno si to nedokážu niektorí predstaviť, ale naozaj premýšľam nad tím asi naozaj snáď každú minútu.
Zlyhanie, neviem čo so sebou?
ora
tá téma ja už rok a pol stará
ale dúfajme, že nakoniec chlapec dobre dopadol :)
Ahoj Adios,Chápem ta velice dobre,o čom píšeš.Pocit zlyhania a sebadôvery ,ti určite chyba.Ale neboj si mladý,Vyber sa tak troch do sveta,vieš len tak.Prestaň sa strachovať,čo povedia druhy.Urob niečo pre seba.Ked budeš voľakde sam na potulkách svetom ,tak tam keď sa vyberieš zlým smerom nemusíš sa nikomu za to zodpovedať,A ja si myslím že toto si ty.Človek v živote nikdy nezlyhava .Len ma zlé obdobie a to sa raz stratí a príde dobre obdobie.
Možno že toto ti trochu pomôže ,tak sa drž.ahoj Ora.
skús trošku veriť sám v seba, študuješ pre seba, ak sa tam udržíš, nikoho nesklameš, chcelo by to prečistiť hlavu, a vôbec by nebolo zlé, keby si zašiel za psychológom, ale nemusíš.
Študujem 5 rok vysokej školy, posledný rok, popri práci, cez všeliaké úskalia. Tiež som mala to veľa krát chuť nechať, ale keď neskončím teraz, tak kedy potom? Skús to prekonať a vydržať. Dá sa to, aj keď o hubu, ale dá :)
To mi je jasne, ze vsetci maju svoje problemy :( ...Ďakujem za rady, som rad ze ste sa snazili mi pomoct...naozaj to bude asi v tom inom zmyslani, a naozaj tu psychiku nejak...no neviem to vyjadrit, zeby ju bolo treba "vycibrit"?
Na margo tej vysokej školy, dobre si rozmysli, či výšku opustíš, pretože už mať možnosť denne študovať nebudeš mať, a štúdium popri paci je zajedno ťažké, a už aj drahé, Keď diaľkové štúdium s a platí. Keď máš možnosť vyštuduj, ale je to len na tebe. Držím palce. Akokoľvek sa rozhodneš.
Sejla dobre napísané :)
adios ak máš nejaký problém tak sa snaž z neho vyťažiť čo najviac - to je moja nová filozofia a myslím že mi to pomáha. Jednoducho každý človek má niečo čím sa od ostatných odlišuje a je len na ňom ako to zúročí!!!
Išiel si na výšku, potom na ďalšiu a teraz chceš odísť aj z tej? Veď najprv zisti čo by Ťa bavilo a potom choď na výšku alebo rob popri štúdiu niečo čo ešte nikdy nikto neurobil - možno Ti to pomôže. No a je tu ešte jedna vec ak budeš toto vstupovanie a vystupovanie robiť do konca života tak sa po prvé veľa naučíš a po druhé Ťa možno zapíšu do Quinessovej knihy rekordov za rekordný počet navštívených škôl :D :D :D Ale budeš mať vzdelanie ako nikto iný - z každého niečo :)
adios tak ty si myslíš, že už si si zažil svoje a si spoznal ultimátnu pravdu, budiš, potom to môžeš rovno všetko zabaliť. Nikoho nebude nikdy informovať fakt, že ty si si zažil svoje, nebude ťa to v živote ospravedlňovať, lebo každý si zažil svoje a každý si z toho zobral niečo iné, a čo viac, skoro každý si o sebe myslí, že ten jeho osud je mimoriadne ťažký, takže nie si až tak výnimočný. Skús si ty radšej poriešiť minulosť, prestaň sa lutovať a začni byť zodpovedný. Nie rodičia sa majú postarať o to, čo máš v hlave, ale ty - a to aj vzdelanie, psychika, motivácia...
Mimulus - syndrom vyhorenia je o inom. adios len este nenasiel tu svoju cestu zivotom, hlada sam seba. To, ze ma take uzkostne stavy vyplyva najme z tlaku dnesnej doby, ked mozes skoncit kludne ako bezdomovec, ak nemas pracu. Ked nemas pracu, nemas prijem a ked nemas prachy, nezaplatis ani stravu, nie to este najom a dalsie veci nutne pre normalny zivot.
Žeby syndróm vyhorenia u tak mladých ľudí?
Mám ten istý problém, akurát som od teba o pár rokov staršia :-) Jeden a pol výšky za mnou, práca mojich snov, úžasný priateľ, ale niekde nastal error a ja neviem, kam sa pohnúť ďalej a čo so životom
