Zostat v depresii

Ono je tam zopar veci, ktore su sucastou mojho depresivneho stavu a ja si neviem celkom predstavit zivot bez nich. Napriklad moja terapeutka. Uvedomujem si, ze tam raz budem musiet prestat chodit, ale je to tak pre mna nepredstavitelne, az sa spravam dost uboho. Takisto moja psychiatricka. Ja neviem, neviem co so sebou.

Tak si predstavte, ze ste na in. dochodku a zrazu vam povedia, ze dalej dochodok poberat nebudete:DDD Horsie nez depresia:D

Si pozoruhodný človek... Fakt som ešte nezažila takého, čo by sa vyžíval v depresii a prijímal ju za spoločníčku. Ako človek takisto s bipolárnou poruchou sa desím každého prepadu do depresie, lebo je to totálne svinstvo. Fuj.

Celkom chápem tvoje pocity, zažívam niečo podobné. Na depresiu sa liečim už takmer 10 rokov a posledných 5 rokov mi diagnostikovali aj schizofréniu. Musím povedať, že som si na chorobu celkom zvykol. Mám veľmi dobre nastavenú liečbu, ktorá ma udržuje v relatívne pohodovom stave. Tento stav, musím sa priznať, mi celkom vyhovuje. A ak by sa stalo to, že by som sa zrazu zázračne uzdravil, neviem, či by som sa vedel vrátiť do normálneho života. Mám viac ako 50 rokov a začínať odznova by som zrejme nezvládol.

Skús si niečo nájsť, čo ťa zaujme a odvedie pozornosť. Ja som vsadila na psov a knihy. Ventilujem pri prechádzke s nimi a na iné myšlienky prídem pri knihe, hoci ak by si sa ma spýtala o čom čítam, ťažko by si dostala odpoveď, ale je tu snaha. Dominujú stavy, kedy by som podlahu trhala, steny škrabala, ale snažím sa a verím, že to prejde. Ale takéto neustále bezbrehé ničnerobenie a rezignovanie isto nie.

Nie som na dochodku, ani invalidnom. Ale asi ste to spravne pomenovali, lutost. Da sa s tym nieco robit? Tiez si nemyslim, ze to je celkom ok.

humedina: to je trošku viac ako masochistické, sorry, ale ako ja ledva čakám, kedy to prejde, užívam lieky, snažím sa oživiť záujmy, hoci najradšej by som z okna skočila, ale čakám ten okamih, kedy toto všetko pominie. Ako človek s bipolárnou poruchou si uvedomujem, že bude mojou pomerne častou spoločníčkou, ale v prvom rade chcem žiť svoj život, nie v depresii, kedy s človekom nie je reč alebo je to o tom, že depresie rada zneužívaš na ľútosti a pod. Pán d. má pravdu, úplne súhlasím, ešte som sa nestretla s takým človekom, čo by nechcel byť ok.