Mama drží dohľad !

pesne takto prezila mladost moja v tu dobu velmi dobra kamaratka.Ked chcela ist niekam s priatelom,musela som tam ist ja a klamat,ze ide ku mne.Ked sme sa vecer zdrzali,musela volat,ze sa zdrzi a ze pride neskor.Vztah jej fungoval 6 rokov,od jej 17-tich.Potom to uz ten chalan nezvladol a nasiel si mladsiu,ktora s nim mohla vsade ist,neklamala rodicom,nemusela sa omluvat,ked s nim chcela ist ku nim alebo proste neprist na noc.Jej mama bola o cosi starsia a preto sme ju nejak omluvali,ze tomu nerozumie.Dnes ma ta kamaratka 39 rokov.Vsetky sme sa vydali,mame rodiny a ona ostala sama.Prepasla si sancu.

A este som zabudla, ze v minulosti nieje problem ,skor v tom jej zmyslani. a Nenavidim vetu, ze: ,,co povedia ludia?" to stale pouziva. Jej zmyslanie ohladom tychto veci je dost zastarale a riadi sa tym, ja som to nerobila, nesmies ani ty... nejak som to lepsie definova nevedela

Dostuduj. Mama sa boji, ze otehotnies a nedostudujes. Tot vsio. Potom sa to zmeni a ked nie, tak mozes odist.

Tak rčite má na to dovod. Otec jej dost ublizoval a aj jej diagnozy niesu najlahsie:(. Ale dennodenne si musi vyvrsovat svoje nestastie na mne. Nic nepoviem, zle je, Nieco poviem, zle je. A myslim si, ze kazdy den popri skole doma urobim toho dost, ale nic sa jej nepaci. Kazdy den sa budim do kriku, a preto chcem aj ja niekedy vypadnut, a to mi tiez bohuzial nedovoli. S mojim priatelom nema problem, ten pomaha ako sa da. Takze nevidim problem ja v tom, zeby som aj ja mala vlastne sukromie, ktore mi neumozni a to dost vie liezt cloveku na mozog

necitala som vsetky tvoje prispevky, takze mozno si to tam uz spominala, ospravedlnujem sa... Ale skus nam priblizit, aky mala mamina zivot. Mozno sa jej stalo nieco, vdaka comu sa teraz sprava tak ako sa sprava. Pretoze neverim, ze sa jej nic nestalo a ze sa takto sprava len preto, ze sa o teba boji...Neublizil jej tvoj ocino? Mala stastie v laske? Ake bolo jej detstvo?

Skúsim to asi najprv s tou knižkou, keď moje slová nič neznamenaju a pre vsetko sa urazi,tak to vidim ako zaciatocne riesenie. Napadla ma aj jedna cituacia,co sa raz stala. Boli sme na vylete s priatelom a ked ma isiel zaviest domov, nedaleko od nas sa mu pokazilo auto. Bolo okolo jednej v noci a strastna zima. Volala som mamine, ci mozeu nas prespat a jej odpoved bola, že či niesom nahodou sialena a ci mi nesibe. So slzou v ociach som zlozila. Vsetkym Vám patrí moja Vďaka.

Magy, nepomoze to, clovek by si myslel, ze rozhovor, uprimny a otvoreny pomoze... nepomoze, asi ste to nezazili...ja sa o cosi podobne snazim v podstate uz par rokov a kym jednoducho neodidem z domu do vlastneho bytu, tak nemam sancu. iba vo velmi malo pripadoch toho rodica "osvieti" (zle slovo, viem, lepsie mi nenapada:D ) a nauci sa byt v klude a brat veci viac easy

Daj mamine precitat jednu knizku. Napisal ju Pavel Hirax Baricak, vola sa Slabikar stastia. Je tam mnoho peknych kapitol a jedna, konkretne o vztahu dietata a rodicov totalne sedi na tvoj pripad...Neviem ci to pomoze, vsetko musi zacat od tvojej mamci...ale skus, je to velmi dobre citanie pre vsetkych

Dyolin - presne tak, ako si to napisala nam. Rovno a otvorene jej povedat, ze chces mat svoj zivot a mas na neho aj pravo. V ramci noriem a slusnosti jej dat najavo, ze respektujes, ze je tvoja mama, ale uz nemas 12r. a hotovo. Neboj, zvykne si. Bude musiet.

Nehovorim, že sa doba zmenila. Je to skor o tom osobnom statuse cloveka. A ten jej je taky ako som spominala a chce aby som zila rovnako. Lenze aj jej chorobu si vyburava na mne a niekedy potrebujem naozaj to sukromie. Lebo potom sama citim, ze moja pdorazdenost z tohto vsetkeho sa odraza aj na mojom vztahu, a to nie je dobre. Len uz neviem ako jej vysvetlit aj to, ked uz nechce aby on spaval u nas, ze ja budem spat u neho... Zn. Zufalost