Len narušená chémia v mozgu?

ešte niečo:P - verím, že šťastie/nešťastie nie je záležitosťou génov, či chémie, či fyziológie - je to len výsledok toho, ako svoj potenciál "uchopíme" Nie všetko je len vecou našej inteligencie, či citovosti...Aj preto je na svete také množstvo ideológií, návodov, náboženstiev, môžu nás inšpirovať.

niekde som dávnejšie čítala... že tak, ako šťastie je dôsledkom úsmevu, tak isto to funguje aj naopak - že keď sa človek hneď zrána začne usmievať i keď len nasilu, postupom dňa sa nejak dostaví aj to šťastie. A tak to môže fungovať úplne vo všetkom. Chápeš, narobili sme si kopu depresívnych pocitov vlastne aj celkovým správaním sa k sebe, svojmu telu, okoliu, robili sme niečo vo svojom živote nesprávne a zmeniť to je hrozne ťažké, ale deň za dňom to bude lahšie a ak budeme vytrvalí, možno aj tá depresia sa časom zmierni až zmizne....

ok, Dede, hovorila som viacej vo všeobecnosti hlavne asi aj preto, že ma už hnevá, ako už každému na všetko predpisujú antidepresíva a fakt, že tá hranica, kedy už človek zájde za psychiatrom sa veľmi rapídne posúva a pritom odkedy tak veľa mojich známych spravilo, ich stav sa o moc nezlepšil. Jasné, že o tebe neviem nič - ako som písala včera /36162/ - sú prípady, kedy je stav príliž vážny a ani sama nemôžem vedieť, či sa mi toto isté, ako tebe neprihodí o pár rokov, ale klopem na čelo, mám pocit, že na to som k sebe príliž úprimná a skúsená v zvládaní všeliakých stavov, myslím, že by ma už nedokázal zvalcovať ani ten koniec sveta:D Nikdy nehovor nikdy. Zamýšlam sa nad príčinami toľkých psychických chorôb v dnešnej dobre... nečudujem sa im... väčšina ľudí žije hrozne pasívny, prázdny život, nemá pohyb, zlá strava, nedostatok tekutín, vitamínov, minerálov, nepravidelný, zlý spánok, privela telefónov a televízorov, aj keď z nich vychádzajú nehorázne kraviny, ľudia to žerú hypnoticky, žiadne knihy ani spojenie s prírodou; povrchné, falošné vzťahy s ľuďmi, bla bla uf pristihla som sa ako moralizujem :D Takže v skratke - nebola by úžasná výzva pre niekoho (nehovorím, že ty, či ten, čo ma číta) aby namiesto toho sa aspoň snažil priblížiť k tomu, aby vždy robil skôr správne veci a zmenil spôsob života? Vyhovárať sa na to, že to nejde? Kto nás drží na reťazi? Sme to len my sami, človek si je sám najväčším nepriatelom.
black tea: Nie, negatívne myslenie nie je tou príčinou, ja určite nie som zástancom supersladkých pozitívnych a optimistických kecov, mali by sme byť hlavne realisti. Té negativizmus je už vlastne tak trochu už súčasťou tej depresie. Spolu s tými hroznými pocitmi. Ako príčin môže byť zstráášne veľa od nejakej zvláštne spracovanej udalosti, či nesprávnoa životospráva, často to je aj vyciciavací vplyv niekoho v našom okolí. Na toto je potrebné prísť a naše pocity sú akýmsi ukazovatelom, treba im len začať veriť a rozpoznávať intuíciu. Príčina depresie môže byť zakorenená hlboko v detstve. A to ako si povedala, že všetko je dané fyziologicky a chemicky či ako.... ja verím, že ten istý jeden gén resp. vlastnosť (napr. emocionálnosť) je dvojsečná zbraň - môže nás úplne doráňať, alebo naopak byť našou veľkou pomocou.

Dede (a ďalší), depresia sa nedá potláčať, dá sa však zmeniť tvoj náhľad na ňu. Prečo si si siahla na život? No pretože si UVERILA svojim fiktívnym pocitom, ktoré ťa dokopávali práve k takémuto činu. Predpokladám, že máš nejakú bazálnu inteligenciu, ktorá - áno, práve ona! - by mala byť tvojou zbraňou proti podobným skratovým činom.

jedine co mi v tomto pripade pride realne, je uvedomenie si, ze pocity co mame su fiktivne tak ako spomina Meretseger a neprikladat im nejaku vahu a zbytocne sa v nich nevrtat. Ale zmenit tieto pocity?? na to mi teda nestaci nejaka spomienka, alebo som len nepochopila co si ty pod nou vlastne predstavujes...? ako v style, dnes sa citim nahovno tak si vybavim zabavnu story s priatelmi z minuleho vikendu? alebo?

Ľudská myseľ a vedomie a podvedomie sú kategórie,ktoré je asi nutné si v tomto prípade objasniť, aby bolo trošku jasnejšie, čo sa v ľudskom tele odohráva. Tak prednostne myseľ je prítomná vo vedomí a aj v podvedomí. Podvedomie predstavuje to, čo vy označujete ako pociťovanie, ale je jednoznačne a nespochybniteľne ovládané vedomím, mysľou vedomia...to je aktuálne premýšľanie na základe predstáv vytváraných buď zo zmyslových podnetov alebo zo spomienok. A tu je základný kameň úrazu a tým sú spomienky. Pretože u depresívneho človeka je najsilnejšou spomienkou práve spomienka na depresiu. A toľkokrát, koľkokrát sa k nej vráti, toľkokrát ju posilní. Až sa stane tou najdominantnejšou. Zlá správa je, že sa to nedá zmeniť. Dobrá správa, že sa dá vytvárať nové spomienky a tie sa snažiť urobiť dominantnými...ako keby tú pôvodnú spomienku premaľovať. :o) To, čo vás ničí, nie je váš mozog..ale to, že si ako prvú spomienku vyberá práve tú najsilnejšiu, to je proste fyzika a tá sa ožuliť nedá. Riešenie je...vytváranie nových spomienok a dennodenné ovládanie sa..ovládanie svojej duše...zubami nechtami sa držať pocitu pokoja, mieru , radosti... Duša je elektrinou života..je prítomná v každej jednej bunke a zabezpečuje fungovanie každej jednej bunky..ale zároveň jej aj dáva obraz..a ak vaša duša bude smutná a nešťastná...to sa vo vašom tele skôr neskôr objaví. Preto je tak veľmi dôležité dušu ovládať a to vedome...nenechať sa strhávať okolnosťami ani tým , čo bolo, to jest spomienkami. Je to nepredstaviteľne náročné ,ale nie nemožné a tebe Šejla veľmi ďakujem, že si tu ako príklad toho, že sa to dá a že to skutočne funguje a že iba tak trápne neteoretizujem. :o))

Ale zase v niečo máš pravdu, pretože počas pomerne častých návštev psychiatra tam stretávam rôznych ľudí a poniektorí tam vážne nemajú čo robiť, stačilo by asi trošku sebazaprenia...neviem, ja som psychiatriu a psychológov považovala za zbytočnosť, ale uvedomujem si, že svojpomocne, vôľou, odhodlaním už nič nezmôžem...úprimne závidím, že to zvládaš, držím palce, nech to vydrží čo najdlhšie..:)

neviem Sejla, a coho je potom depresia nasledkom? negativnych myslienok? lenze tie su nasledkom negativnych pocitov a prave tie su sposobene tou chemiou. Cele tvoje myslenie, povaha a kopu charakterovych vlastnosti su urcene prave tou chemiou. Preto je kazdy clovek iny, inak reaguje (ak si odmyslime vonkajsie vplyvy), je to dane fyziologicky. Niekto je v zivote stastnejsi napriek biedej zivotnej situacii lebo je ovplyvneny hormonmi viac ako ini, proste je viac "nadrogovany" latkami v mozgu. Niekomu tie latky chybaju tak jedine riesenie je umelo ich doplnit. To mas ako ked potrebujes inzulin na cukrovku, nato nikto nenadava.

Sejla prepáč, ale nemyslím si, že som dobrovoľný pacient psychiatra. Hovorím subjektívne, ja som vyhrávala roky nad nejakými pocitmi, ale tento rok som svoj boj nezvládla a okolnosti ma donútili ísť na psychiatriu. Odmietala som lieky, ignorovala som ich, lebo som si myslela, verila si, že to zvládnem silou vôle, lenže neviem si vysvetliť, čo sa stalo a siahla som si na život. A to som úspešne bojovala, čelila rôznym divokým predstavám, strachu a zrazu bum. Preto si nemyslím, že by to bolo také jednoduché ako píšeš. A ver, že tu sú oveľa ťažšie prípady...

Sejla krásny príspevok - aj ja to už 15 rokov zvládam bez liekov a doktorov a zatiaľ sa mi ,,darí,, ale....