Ahojte. Potrebujem sa poradit s niekym nezavislym. Mam 28 rokov. Byvam s manzelom v dome s mojou matkou. Mame poschodie pre seba, ale aj tak sem moja mama chodi. Sprava sa ako mama, vsetko diriguje, furt rozprava, ze mame bordel, atd. Mam toho plne zuby. Plan je taky, ze tu zostaneme byvat, vyplatim surodencov, dom si opravime, atd. Ale mne uz moja mama fakt lezie na nervy. Chcem sa odstahovat. Radsej sa zadlzim na cely zivot a postavim si dom inde ako byvat s nou. Lenze. Ked sa odstahujeme, mama dom neutiahne z dochodku (energie). A hlavne, zostane sama. Moji surodenci maju vlastne byvanie, mimo nasho mesta. Aj ja chcem ist mimo tohto mesta, pretoze s manzelom robime v inom meste, tak nech to mame blizsie. Ale nemam to srdce ju nechat absolutne samu napospas. Co mam robit?
Odstahovanie
rychlorada: nerozmyslali ste nad tym ze predate dom, mame kupite jednoizbak v meste ktorom budete aj vy a za zvysne postavite dom + cca o polovicu mensia hypoteka. Mamu by ste mali pod dohladom keby sa nieco dialo a jednoizbak by z dochodku snad nejak vykryla aj sama.
Ono problem je v tom, ze spolocne byvanie v akej kolvek podobe pri tom co si opisala nesie v sebe aj do buducnosti neustaly potencial, pre napatie, nezhody, stale nieco vysvetlovat, stale bojovat o respektovanie svojho sukromia.A pritom vas ani toto risenie nebude stat malo, budete nieco v dome prerabat, budes musiet vyplatit surodencov a napriek tomu, nebude to bez problemov, stale nebudes celkom vo svojom vlastnom a aj surodenci budu mat poocit, ze si vysla z toho velmi dobre. Budes ich vyplacat a oni budu mat pocit, ze im das najmenej ako sa dalo. Zazila som to, my sme od toho ustupili, zariadili sme si vlastne byvanie a som presvedcana, ze to bolo pre nas spravne. Ked sa ocitne mama v dome sama, bude treba hladat nove risenie- zmenu byvania, podnajomnikov ci nejake ine riesenie, lebo to bude asi nevyhnutne. Mnohi ludia v takejto situacii ked chceli, tak to riesenie nasli. Chce to pripustit zmenu a ze ta zmena moze byt aj dobra.
k tomu co napisali ostatni ohladom dohody s ostatnymi surodencami (ano, je to povinnost vas vsetkych), mi napada este dalsia vec - pristavba. kde bude tvoja mama moct samostatne byvat ale pritom bude stale dost blizko, aby sa necitila uplne sama.
za dalsie budes potrebovat dost velku davku asertivity a zo zaciatku aj stipku tvrdohlavosti.
ak pride mama hore a zacne komandovat alebo kritizovat, treba ju odtial slusne ale razne vypoklonkovat, podakovat sa za rady ale zdoraznit, ze "hore" je priestor, ktory ty a manzel povazujete za vase sukromie a budete si ho riesit po svojom. ci sa jej to paci alebo nie. byt slusny, ale absolutne neustupny a priamy, aby mama pochopila, ze jednoducho vas zivot uz riadit nebude.
musis sa nebat byt aj trosku tvrda, neboj, ona to prezije. nekricat, nenadavat... len si stat za svojim a ak mas pocit ze ta obmedzuje, lebo vy si napr. chcete lahnut, alebo pozriet film a ona tam sedi a klebeti, treba to povedat. nie naznacovat.
iPetronela, z vlastnej skusenosti mozem povedat, ze vo svojej podstate sa mama nezmeni. Mozete diskutovat, vysletlovat, stanovovat 100x pravidla, chvilu to mozno bude fungovat, po istom case budu veci po starom. Ak matka akceptuje pri spolocnom byvani v jednom dome sukromie a vlastny zivot mladej rodiny, urobi ci sanzi sa to urobit sponatnne a hned od zaciatku, minimalne ma snahu. Ak o tom treba diskutovat, tak je problem teraz a problem bude aj v buducnosti a to este nemate ani deti, vtedy sa veci este casto prihorsia. Znie to asi skepticky, ale taka je skusenost a nielen moja. Hnev a truc treba dat bokom. V mene tvojej vlastnej rodiny a buducich deti by bolo najlepsie pre vas buvat samostatne, ak to bude co len trochu mozne. Vec treba postavit tak, ze idete z toho domu prec a toje priorita. To, co bude s domom a s mammou, tam treba hladat spolocne riesenia spolu aj s tvojimi surodencami. Takmer kazdy problem ma nejake riesenia, treba ich hladat. Ak to postavis tak, ze najprv budete riesit co s mammou a domom, mozete nadobudnut pocit, ze top je neriesitelne a nakoniec tam zostanete. Rodicia si deti nevychovavaju pre seba, musia byt pripraveni na to,ze deti hniezdo raz opustia.
ipetronela, z toho vsetkeho sa mi zda najrozumnejsie sa najprv s mamou otvorene porozpravat a vysvetlit jej preco sa chcete osamostatnit. ktovie, mozno sa nieco predsa v jej spravani zmeni. ak nie, agnes ti dobre radi, navrhni ci nebude suhlasit s nejakym kompromisom ako napr dalsi spolubyvajuci.
Casom bude musiet sama vyriesit ako platit ucty. Takze ak nie je uplna bosorka, dajte rec a mozno ona pride s nejakym riesenim.
tak to je jej problem, ze nechce ist do mensieho, ked nema na dom, nie je tvojou povinnostou s nou zit a postupne sa z nej zblaznit, je to tvoj zivot, tak si uvedom, ci chces zit, alebo len prezivat
citrusik99- zatiaľ ti bude musieť stačiť len toto forum na komunikáciu so mnou:DD
Agnes999- ty si asi nepochopila, že to bol vtip. Ipetronela samá nevie, čo chce na základe jej vyjadrenia, tak sú určité možnosti, ale ona nesúhlasí ani s jednou, tak babo raď!
Vy ste niektori dobre prasteni, to co tu preboha pisete o tom, ze "tu staru" treba zabit? Ste normalni? Je uplne normalne, ze ked deti dospeju, ze vyletia z hniezda, zalozia vlastne rodiny a osamostatnia sa, malokto byva cely zivot s mamkou! A o mamku sa treba zaroven aj postarat ak to nevzlada sama a to je presne to, o co sa ipetronela snazi, snazi sa najst riesenie, aby obe strany boli spokojne a vy tu hned pisete nieco taketo, no mate vsetkych 5 pohromade?
