A t najmä v škole ! Chodím už 2. rok na Hotelovú Akadémiu a naša trieda je super partia teda oni mínus ja . Nik sa so mnou nechce baviť,nebaví,myslia si, že som trápna. Nikdy som nikomu nič neurobila ! Ja za to nemôžem,že nie som taká pekná a dokonalá ako sú oni. Chcela som sa s nimi baviť , zapojiť sa do diskusie no vždy ma nakoniec "odvrhli" odkuryli a urobili si zo mňa vtip. Neviem :/ asi neviem byť spoločenská . Ale ido o to, že mňa to vo vnútri strašne zožiera. Ked som v skole pol dňa a nik so mnou neprehovorí viac ako jednu vetu aj to len ked sa niečo opýtam a aj to je len odpoveď alá "si trapna viac sa nepýtaj" . Proste po škole len plačem a plačem, pretože ma tá samota zožiera ja už fakt neviem čo mám robiť aj v učení som sa hrozne zhoršila. Rodičia na mňa zato vkuse vrieskajú a ja neviem nic ine len plakať. Som nemozná nenávidím sa! !!!! .. preco zijem ? naco ? chcem zomrieť
Nik ma nemá rád. Nik sa so mnou nebaví.
lesly, ver tomu, ze nie si v tomto sama.
moje skolske roky tiez neboli ktovieako najkrajsie alebo najstastnejsie, lepsie povedane bol som fackovaci panak, na ktorom si silnejsi a agresivnejsi spoluziaci vyvrsovali svoje chutky, nalady. sikanovanie na dennom poriadku. nie raz som musel utekat zo skoly roznymi postrannymi vychodmi, cez kuchynu, telocvicnu, alebo iny trakt, lebo som vedel, ze pri normalnom vychode na mna cakaju a schytal by som tom. tiez som sa uzatvaral do seba, nenavidel pomaly kazdeho a rozmyslal uplne presne ako ty.
tajne som dufal, a zaumienil si, ze s prichodom na strednu to zmenim, ze to take nebude, ze nebudem ten slabsi a otlkany. lenze je to cosi v spravani cloveka, co da inym signal o tvojom sebavedomi, sile, odolnosti. ak to ostatni vycitia ze si slabsia, robia presne to, co ti robia a co robili aj mne. takze na strednej sa ta situacia zopakovala.
dostal som sa z toho nakoniec az pomocou bojovych umeni. proste som siel a prihlasil sa na karate, lebo som vedel, ze uz horsie sa aj tak nemoze nic stat.
nikto v skole o tom nevedel, nechal som ich cele dva roky v tom, ze som stale ten slabsi, ktory sa branit nebude, ak mu daju facku.
ani ti nebudem opisovat, ake triumalne pocity som zazival a dodnes zazivam pri spomienke na ten moment, ked spoluziaci (bolestivo) zistili, ze ich sikanovanie skoncilo. sice som skoncil s pokarhanim od riaditela (oficialne za bitku), ale triedna mi medzi styrmi ocami vyjadrila obdiv a podporu. a spoluziaci? ti sa este raz sice pokusili o pokus (5ti na jedneho), ci moja uspesna obrana nebola len "svetla chvilka" a nahoda, ale inak sa ma od tej doby uz nikdy nedotkli, obchadzali ma ako odisteny granat. sice som si z nich priatelov nespravil, ale mal som KONECNE pokoj! Mali respekt.
Co je vsak podstatne dolezitejsie, vybudoval som si tym sportom sebavedomie, ktore sa v mojom spravani odrazalo a aj neskor bol postoj inych ludi ku mne uplne iny, ako predtym, ked som instinktivne schovaval hlavu zakazdym, ked niekto na mna zakrical alebo sa ohnal rukou.
Ako pisem - ludia to vycitia a decka duplom. Zacni robit nieco podobne, co ta bude naplnat a da ti zmysel zivota. Je uplne fuk, ci to bude plavanie, tanec, alebo trebars ten bojovy sport. Dolezite je sa tomu systematicky a intenzivne venovat a ked dosiahnes prve uspechy, tvoje sebavedomie, hrdost a sila sa odrazi aj v tvojej tvari a spravani. A ver ze spoluziaci aleb spoluziacky sa budu priatelit len s tym, kto vyzaruje sebavedomie, pozitivnu energiu a silu, nie s zdepkovanou troskou.
Drzim palce!
