Kde a ako vlastne žačať?
Mám 16 rokov. Už dlhšiu dobu som nešťastný a trápi ma to. V ničom nevidím zmysel, čím ďalej som väčší pesimista. Nič ma nebaví - iba moja jediná záľuba, ku ktorej sa však dostanem raz za dlhý čas. Najmä preto, lebo nemám s kým. Som skôr nespoločenský typ, nemám partiu, nechodievam po víkendoch piť, ako veľa ľudí v mojom okolí. Asi niesom moderný, dnešný mladý človek. Ani nechcem byť. Keď vidím a počujem problémy, ktoré majú napríklad moji spolužiaci, pripadám si veľmi... iný? Neviem, či je to to správne slovo, no nezaoberám sa alkoholom, fajčením, nejakou hrou, neriešim, kto ako vyzerá a snažím sa nemyslieť povrchovo.
Nechcem teraz riešiť, akí sú ostatní zlí, čo všeto robia zle a vyvyšovať sa nebodaj nad nich.
Chcem len povedať, že mám málo reálne blízkych priateľov. Mojim problémom v tomto je moja komunikatívnosť a hlavne moje sebavedomie. Cítim sa často ako niekto nemožný a zbytočný. S nikým sa nedokážem úplne otvorene porozprávať, bavím sa len s tymi, ktorých ako tak poznám. Od väčšiny okolitých ľudí vidím len nepochopenie, no keď ma niekto trochu bližšie spozná, tak počujem, aká som úžasná osoba. Neviem, čo je na tom pravdy, osobne si tak nepripadám, na to som asi moc málo namyslený, aby som seba akokoľvek chválil.
Tu je aj ten problém - s málokým sa spoznám. Snažím sa so všetkými ľuďmi v okolí vychádzať dobre, niekedy som možno až príliš veľký dobrák, čo môže byť pri dnešných ľuďoch na škodu.
Pred krátkym časom som zistil, že môj jediný kamarát, ktorému som skutočne dôveroval ma vie tiež podraziť a vykašľať sa na mňa. Komu mám teraz veriť? O tom, že moji "kamaráti" nie su žiadny kamaráti, len neskutočne falošní ľudia som sa už dávno presvedčil, no toto ma naštvalo. Ja sa snažím byť "kamarátom do dažďa" no z druhej strany to býva naopak.
Ďalšia vec je láska. Viem, som možno ešte na toto mladý, no poslednú dobu cítim, že mi to asi chýba. V tomto sa tiež odlišujem napríklad od mojich spolužiakov, ktorí, keď vidia pekné dievča alebo aj celkovo v pojme vzťah vidia len a len sex. Ja? Vo vzťahu by mi išlo najmä o lásku, porozumenie, všetky spoločné chvíle a hlavne šťastie zažité s mojou láskou.
Asi toľko k tomu všetkému. Mojim cieľom je byť šťastný, no nedarí sa mi to. Skôr naopak, len som nešťastnejší a nešťastnejší. Asi som sa tu potreboval vypísať a dostať to zo seba von. Všetkých pozdravujem :)
