Starší muž

miranda...ja som sa rozviedla po 14 rokoch...tiež nevery....mám dve baby 15 a 12 a aj ked najťažšie v mojom živote bolo povedať im to že sme im zničili ich bezpečný svet celé to dopadlo super...mám priateľa ktorý má tiež dve dcéry 12 a 7 a mali sme to šťastie že deti si nám perfektne sadli tie rovnako staré sú fakt ako segry domáhajú sa jedna druhej ...najmladšia nič nerieši tá nás má rada všetkých..:o)) no a najstaršia je super...chcela som tým povedať to že deti nás niekedy prekvapia viac ako by sme od nich očakávali...tiež sme mali strach ako to celé zoberú ale zistili tie naše mrchy že je výhoda že majú dve detské izby...je viac zábavy a dvojité oslavy...takže ked si to zrátali len tým získali...:o)))...musím ale povedať že niekedy je to s toľkými babami fakt na mašlu.:o))))..takže moja rada je...buď k deťom úprimná netaj sa tým že si zaľúbená a daj im šancu aby to pochopili...

miranda..prepáč ale skor sa nedalo:-(
píšeš "moja túžba po tomto je velmi velká"..Už len pri čítaní tejto vety mi je jasné a myslím, že aj tebe čo vlastne chceš..strach z lásky? so sklamania? kto ho nemá...niekto sa popáli raz, niekto veľa krát..Neviem aké staré máš deti a ako vnímajú odchod tvojho bývalého..Ja som sa s deťmi od malička bavila narovinu a preto od malinka vedia čo zapríčinilo odchod mojho ex.Ja viem, že niektorý ľudia to možu odcudzovať, že som malým deťom rozprávala o exových záletoch a alkoholizme, ale som rada že som to robila, mám s nimi teraz veľmi otvorený vzťah a to starší syn už má 18rokov..Inak na pobavenie: moje deti spoznali mojho terajsieho manžela ako uja s autom, ktorý nás vezie na výlet do ZOO:-)..no a hneď po výlete už to bol náš kamarát:-) Sami sa naň pýtali, kedy zase príde...Nepíšeš obšírnejšie tak neviem posúdiť ako to u tebe v porovnaní s mojou skúsenosťou vlastne je..

danmon - kedže som sa v prvom vzťahu a manželstve riadila srdcom a zradilo ma, tak teraz si na to dávam pozor. Snažím sa prísť rozumom na to, ako by to bolo lepšie. Pretože je príliš jednoduché poslúchať svoje srdce a ísť do nového vzťahu iba citmi. Mám pocit, že to by bolo zas len niečo povrchné, určite nie trvalé a znova by som bola nešťastná. Poučila som sa sama na sebe a nechcem urobiť znova tú istú chybu, zároveň sa obávam, aby som neurobila nejakú inú. Ved mám zodpovednosť za svoje deti. Viem jedno - ak budem šťastná ja, tak budú šťastné aj moje deti. Ja šťastná som, moje deti o tom zatiaľ nevedia. Stretávame sa zatiaľ zriedka - kôli diaľke čo medzi nami je. a iba v tedy ak sú deti so svojím biolog. otcom. Myslím , že v prvom rade si deti musia zvyknúť na skutočnosť, že ich otec už s nami nebýva. Vôbec si neviem predstaviť, čo by to s nimi urobilo, hlavne s menším dieťaťom, ak by som im predstavila niekoho nového. Od rozvodu totiž neuplynulo veľa času.
Páči sa mi Tvoja myšlienka - chytiť šťastie za pačesy....moja túžba po tomto je veľmi veľká.

rozumiem ti..ale ja sa držím toho, že život je veľmi krátky na to, aby sme ho prežili len nad rozmýšlaním čo je a čo nie je správne..ak ho tvoje deti majú taktiež radi, nieje nad čím uvažovať..nechcem tým povedať, že ešte dnes sa k nemu nasťahuj, ale pomaly si buduj to načom ti najviac záleží.."vlastné šťastie" a ver, že ak budeš štastná ty, budú aj tvoje deti..(to je z vlastnej skúsenosti)musím ísť off, ale v utorok tu budem, tak kludne ak budeš chciet o tom pokecať viac, možme:-))))))

Máš pravdu, obavy sú. Nie je vôbec ľahké začať opäť niekomu veriť, ani sama neviem, či už toho som schopná, či som pripravená. Mám ho veľmi rada, je to obojstranné, no nechem sa unáhliť, je to príliš vážna vec, aby som do niečoho vhupla bez rozmyslu. Mala som 20 ked som sa vydala prvýkrát a bolo to veľmi skoro, žiaľ to viem až teraz.

miranda...
ja moc neprispievam príspevkami na tomto fore, ale tvoj príbeh mi veľmi pripomenul ten moj a nedalo mi to, hlavne keď som si prečítala príspevky nižšie..:-( Netvrdím, že dopadneš, alebo budeš šťastná ako ja, ale za pokus to stojí a hlavne keď to tak cítiš..aj s tvojho príspevku mám pocit, že po tom túžiš aj keď máš veľké obavy čo bude...Ale to je určite len koli deťom. Poznám ten pocit, zažila som ho..Ale po zbabranom prvom vzťahu(vydávala som sa v 18r)som si povedala, že horšie ma určite nečaká a ak by to aj prestalo fungovať už teraz viem a možem povedať, že som bola 12rokov naplnená šťastím..

danmom - Tvoja skúsenosť je úžasne povzbudivá. Nečakala som , že by to mohlo byť niekedy lepšie ako doteraz. Nie som veľká optimistka. Ale ako tak čítam čo si prežila, tak mi je ľahšie na duši. Som Ti veľmi vdačná, že si napísala. Môj dotyčný, je ozaj človek z veľkým Č a nepomáha preto, žeby niečo čakal, alebo z vypočítavosti. Po citovej stránke sme si už veľmi veľmi blízky a čím ďalej tým viac túžime po častejšom kontakte. Samozrejme kôli mojim deťom, ešte nejaký čas budeme musieť počkať. O to viac si v našom vzťahu vážim, jeho trpezlivosť, ktorou každý dnes neoplýva.

miranda78...
ja som v podobnej situácii už krásnych 12rokov a ničoho neľutujem. Tiež som sa rozviedla koli nevere a alkoholizmu mojho bývalého..rok po rozvode som stretla toho najúžasnejšieho muža, s ktorým som neskutočne šťastná. Je starší o 10 rokov, ale vobec to zatial nevidieť. Mám 37r a prežívam doteraz najkrajší vzťah. Nás je tiež dokopy 7. Aj ked jeho deti s nami nebývajú, sú u biologickej matky. Ak cítiš, že je to viac, ako len vďaka za pomoc, ktorú ti poskytol, tak neváhaj a choď do toho. Možno práve on je ten, ktorý ťa ma spraviť šťastnou...rozhoduj sa v prvom rade srdcom, veď sama píšeš, že smrť neriešiš a žiješ v prítomnosti..byť šťastnou čo len na krátky čas je úžasné a nie všetkým dopriané, tak prečo ho nechytiť za pačesy:-))))prajem ti nech už sa rozhodneš ako chceš veľa..veľa...šťastia a lásky...

pán d. Nie je to zaľúbenosť, zaľúbenosť a zamilovanosť sú u mňa prízemné veci, ktoré trvajú chvíľku a dá sa poznať, ako to vlastne je...u mňa to nie je zaľúbenie sa!!!!

doubledog - pri vstupe do svojho prvého manželstva som mala 20 rokov, neskúsená, nezrelá a on tiež...po rokoch manželstva som nechcela nič iné, len žiť v pokoji, no on bol nevybúrený a potreboval bokovku - neveru som nemienila tolerovať. preto to skončilo rozvodom, som zásadová.
Po obrovskom sklamaní, kedže som do vzžahu dávala zo seba maximum, prišiel niekto iný.....nerátala som s tým. O to viac som opatrná a radím sa.