Tema pre paranoikov

lost

Uloz si tuto stranku (do html), a to otvor v txt (notepad), a zaroven v prehliadaci (firefox? cokolvek), najdi si riadok v tom txt (notepad) a upravuj to, hned potom stlac ctrl+s (save) v TXT, a potom stlac F5 (refresh) v prehliadaci. A sleduj co sa zmeni, potom co zmenis texty v TXT, pomaly vyladuj doladuj.. Any questions? Ask.

lost

Nechcem ti kazit radost z tvojho postupu, preto sa pytam, inac ak by si hento nenapisal, tak by som to napisal priamo aj s navodom ako na to :D
Idem vencit psa, tak ked sa vratim pozriem ci si odpisal :)

anjelik*

Bella, si vážne veľmi milá a príjemná žienka a je naozaj cítiť, že sa snažíš ľuďom pomôcť a robíš to z celého srdca. Len vieš, je jedna vec, ty na mňa nazeráš cez svoje osobné skúsenosti. A to je v tomto prípade veľmi zavádzajúce. Ja nie som životom sklamaná a ani rezignovaná. :o)

bella12

Lumik, rozhodovať sa môže iba mysliaca bytosť, skala je neživá, nemá rozum, nemyslí. Je len mŕtvou matériou bez ducha.

bella12

anjelik: životná skúsenosť je silný argument, z tej Tvojej cítiť sklamanie a rezignáciu. Asi si raz verila a dúfala, ale dopadlo to inak. Ak je to takto, dobre, zariadim sa podľa toho - povedala si si následne. Čakala si pomoc a záchranu - a tá neprišla.

Možno mi neuveríš, ale poznám to. Nebola to jediná situácia, bolo to dlhé obdobie. Človek sa vtedy pýta prečo, ničomu nechápe. V tom čase som počula príbeh o Bohu a jednom mužovi, ktorému Boh hovoril, že ho nikdy neopustil. Človek to videl ako dva páry stôp v mokrom piesku na brehu mora. Avšak v najťažších chvíľach už bolo vidieť v piesku len jeden pár stôp. Ty si ma opustil, keď mi bolo najhoršie, povedal Bohu. Možno poznáš odpoveď Boha - ak nie, tak Boh povedal: nie, neopustil, vtedy som Ťa niesol na rukách, stopy, ktoré vidíš, sú moje. Keď som teda tento príbeh počula, v duchu som sa zasmiala. Boh že ma niesol? Nie, určite nie, tomu neverím. On tam jednoducho nebol, nikto sa nestaral, ako trpím, kráčala som sama a mohla som sa spoľahnúť len na seba.

Veci však nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. Po rokoch už tuším, že to, čo Boh hovoril, bola pravda, On tam bol a pomáhal mi, len ja som to nebola schopná vidieť, pocítiť. On videl všetko, čím som prechádzala, vedel, že si myslím, že sa o mňa nestará, ale nezasiahol z istého dôvodu - a ten dôvod mi teraz s odstupom času pomaly odhaľuje. Nikdy ma neprestal milovať, keď som trpela a plakala, trpel a plakal so mnou, ale vedel, že keby som tým neprešla, získala by som menej ako mi dal skrze to utrpenie, nebola by som tou, ktorou som teraz.

Anjelik, nemusíš tomu veriť, ale Boh existuje, stará sa a má Ťa rád, a ak aj dopustil, že sa v Tvojom živote stali zlé veci, raz Ti ich vysvetlí. To vysvetlenie bude plné súcitu, lásky a dobroty, On zodpovie všetky Tvoje otázky. Nemusíš veriť, ale túžiť po tom, to by si nechcela? Túžiť v najsmelších predstavách po láske, ktorá nikdy nesklame a neprestane. Dobrá správa je, že táto túžba môže byť naozaj naplnená, navzdory všetkému negatívnemu, čo si zažila a čo sa Ťa snaží presvedčiť o opaku.