POCIT ZBYTOČNOSTI

Poopravujem trochu svoj výrok - dilema je teda skôr existenčno-filozofická - dá sa o nej filozofovať, ale pre niekoho môže mať dôležité miesto v kvalite jeho života. A to už je na prístupe každého jednotlivca.
Nie, Ester, mne to nevyznieva chaoticky, asi preto, lebo som tým sám prešiel a viem teda o čom píšeš. Keď si čítala niektorý z mojich príspevkov, asi budeš vedieť, čo v mojom živote dalo odpoveď na túto dilemu. Môžem len povedať, že toho dosiaľ ani trochu neľutujem a to je už zhruba 20 rokov. Každý má možnosť vybrať si, čo mu vyhovuje, je to dobré, že človek má vlastný výber (vôľu) a že nie je (nemal by byť) do ničoho tlačený.
Za tvoju pochvalu ti ďakujem, aj keď ju beriem s veľkou rezervou - viem o sebe, kto som a čoho som schopný a viem aj to, čo urobilo (alebo skôr Kto) môj prázdny život hodnotným.
Takže ešte raz prajem hľadanie s úspešným koncom...

ja som byvala vzdy byvala seda myska, nikto o mna nezakopol. potom sa zo mna stala na skole bifloska, ucenie ma zacalo bavit (nie, ze by som sa do vtedy zle uzcievla, ale bola som taky priemer), zacala som si hrnut na seba rozne aktivity, bola som na roztrhanie uz len sama pre seba. a to ma naplnalo. mala som uspechy, a ostatni sa mohli len prizerat a aj zavidiet. ziaden pocit zbytocnosti, skor pocit, ze som nieco aspon pre mna velke dokazala a ini boli na mne aj zavisli. moje sebavedomie podrasto (stale je vsak zdrave). sice, po case mi aj zacal ten zaujem od ostatnich liezt na nervy.
uz sice som v uzadi, ale uz nemam ziaden ten pocit zbytocnosti.

nie na tento pocit som nedošla až teraz,takéto pocity mám pravidelne keď sa mi niečo podarí. Na jednej strane som rada,som šťastná,ale potom príde pocit,že aký to má vlastne zmysel ?
je to taký vnútorný pocit zbytočnosti, na jednej strane ma to posúva do predu,ale na druhej veľmi unavuje a deprimuje,že sa vlastne neviem s ničím uspokojiť na dlhší čas,a pripadá mi to všetko snaženie nejaké zbytočné.
tieto pocity mám dosť dlho,ale až teraz ich myslím viem aspoň trošku definovať,i keď to,čo som napísala vyzerá asi chaoticky,niekedy je fakt ťažké vyznať sa v sebe samom ,teda myslím,že je to to najťažšie aspoň pre mňa.
ďakujem milli,rada si čítam Tvoje príspevky, škoda,že ľudí ako si ty nie je viac,hneď by bolo všetko krajšie

Tvoja dilema je tak trochu filozofická. Myslím, že nie je zlé sa týmito otázkami zaoberať, lebo človeku pripomínajú, že je súci na hodnotnejší život ako len na zabezpečenie svojich telesných potrieb.
To, že si na túto prázdnotu došla až teraz môže byť preto, lebo si očakávala naplnenie svojich túžob dosiahnutím všetkého toho, čo si menovala. Nestalo sa tak, preto možno treba hľadať ďalej. "Kto hľadá, nájde.." Prajem ti, že by si našla.

ďakujem Vám za rady.
chcela som vedieť,ako sa stým vyrovnať a je zvláštne,že práve teraz keď sa mi v živote začína dariť chytajú ma takéto pocity.Nechápem to.som v podstate šťastná ale keď si uvedomím,že vlastne všetci ľudia vrátane priateľa keby sa mi niečo stalo si poplačú a všetko ide ďalej.Možno to znie ako pocit márnosti,ale nemyslím to tak,ja nie som márnivá.
tak som chcela vedieť,či ja to mám v hlave pomotané,alebo či aj vy všetci máte niekedy také pocity a čo proti nim robíte,lebo vo mne to vzbudzuje smutok

to ester
ahoj, neviem ci ti poradim ale budem sa snazit, pocit ktory opisujes poznam az velmi dobre, nedaj sa nim premoct a skus sa zamerat na cinnosti ktore mas alebo si mala rada, skus urobit nieco blaznive chod na vylet na nejaky kopec a hlavne nerozmyslaj nad vecami ktore s tym nesuvisia a neobvinuj sa za nieco co nie je tvoja chyba, raduj sa tancuj a spievaj :-) vzdy tu je niekto pre koho sa oplati zit

Myslim, ze taketo pocity obcas prepadnu kazdeho z nas. Ale treba s tym bojovat a prejst cez to. Mas predsa rodinu, priatelov, niekoho kto ti zavola ked ma problem, alebo len tak, pretoze ta chce pocut. Mas skolu, pracu, alebo snahu nieco take si najst. A preto si tu. Aby si sla dopredu a zila. Ja som sa naucila zit pre dnesok a velmi mi to pomohlo. Kazdy sme tu pre nieco a pre niekoho. Ludia su predsa anjeli s jednym kridlom :o) ale to urcite poznas...