Je ťažké, ked človek v ktorom si videl toho priateľa..je zrazu preč. Nechápem ako ti môže niekto dať nádej, dokonca zlomiť srdce a potom ťa odkopnúť. Mať 2-3.priateľov, ktorí sú s tebou stále je vzácnosť a na nezaplatenie. Niekedy človek aj ked..som vydatá, mám deti, ale aj napriek tomu sa cítim osamotená. A ked vstúpi do života manželská kríza,,tak jeto ešte 100 krát horšie a je dobré mať vtedy aspoň toho priateľa, ktorý je pri tebe. No v živote to už tak chodí..že človek má priateľov, len vtedy ak napr..si v práci,,tak na nejaký ten čas. Ked odídeš z tej tak priatelia na teba zabudnú. Alebo má priateľov len vtedy, ak niečo od teba potrebujú a ak nič, tak sa jednoducho na teba vykašlú.Alebo máš krásu, úspech, kariéru, nejaké to vyššie postavenie v práci,,tak vtedy máš priateľov. A ak to nemáš, nikto o teba ani len nezakopne.Je až ťažko pochopiteľné čo všetko dokážu ľudia spraviť kvôli peniazom, dokonca krivo svedčiť, prisahať na deti. A hrať sa na tvojeho priateľa..dlhú dobu..len aby od teba získal čo chcel a potom ťa zrazu ani len nepozná..A potom za mojím chrbtomrobiť veci o ktorých ja ani len netuším a ubližiť...Poznala som jedno dievča..ktorá bola kámoška,,ale neskôr..ma zaprela, len kvôli tomu, že mám lepšiu pozíciu v práci napr. a okrem toho ohovorila moje kamošky,,ato takým spôsobom, že sa obratili na jej stranu. Tak to niesú ľudia. Doma prežívam manželskú krízu, do práce chodím s odporom, uzavrela som sa pred celým svetom,nekomunikujem s nikým,,jedine ak s deťmi. A tuna na nete bol niekto,,ktorý mi veľmi ublížil..vraj mám ísť za psychologom, ale ja dokážem jedine písať..ja sa už nedokážem rozprávať. A ani nič pekné ma už neteší..a možno by som rada vedela či sa to všetko vlastne dá nejak prevaliť..ako mám znova začať, ked sa nedá..
Priateľstvo
Opravdové, pravé přátelství předpokládá silnou, ryze objektivní a naprosto nezaujatou účast na slastech i strastech druhého, přičemž tato účast jde až ke skutečnému ztotožnění se s přítelem. Tomu natolik odporuje egoismus lidské povahy, že pravé přátelství patří k věcem, o nichž se stejně jako o kolosálních mořských hadech neví, zda jsou vybájené, nebo zda někde existují. Existuje však mnoho mezilidských vazeb, spočívajících ovšem hlavně na skrytých egoistických motivech nejrozmanitějšího druhu, do nichž je přesto přimíchána špetka ryzího, opravdového přátelství, která je tak zušlechtí, že v tomto světě nedokonalostí mají jisté právo nést název přátelství. Stojí vysoko nad všedními vazbami, jež jsou spíše takové, že bychom s většinou svých dobrých známých nepromluvili už slovo, kdybychom slyšeli, jak o nás mluví v naší nepřítomnosti.
Nejlepší příležitost vyzkoušet opravdovost nějakého přítele má člověk, kromě případů, kdy potřebuje seriózní pomoc a významnou oběť, v okamžiku, kdy ho zpraví o neštěstí, jež ho právě postihlo. V jeho rysech se pak totiž objeví buď pravý, niterný, nelíčený zármutek, nebo svým klidem či prchavým vedlejším rejstříkem potvrzují známý výraz de Rochefoucaulda: "I na neštěstí svých nejlepších přátel najdeme vždy něco, co se nám docela líbí". Takzvaní obvyklí přátelé jsou při takových příležitostech často sotva schopni potlačit cukání úst v lehkém blaženém úsměvu. - Existuje málo věcí, které tak jistě dostanou lidi do dobré nálady, jako když jim Člověk vypráví vážné neštěstí, jež ho nedávno postihlo, nebo když také před nimi nezakrytě projeví jakoukoli svou osobní slabost. - Charakteristické! -
Tee budeme dve. Vždy keď príde veľké sklamanie, otrasiem sa a idem ďalej, ale idem ako keď pavúkovi potrhajú pavučinu, tak ja s potrhaným srdcom.
Odpustila som, ale to trapenie ostane a clovek nezabudne i ked odpusti, nevymazes z hlavy, to sa nedá.
Niekedy človek chce a nemôže, nemôže preto, pretože tak to cíti, a tomu nerozkážeš. Tým že človek je bytosť jedinečná a iná, inak sa k tomu staviame. Nie si jediný kto sa tak, tak veľa krát sklamal. :(
Päť jednuduchých pravidiel pre šťastie -
1. Osloboď svoje srdce od nenávisti
2. Osloboď svoju myseľ od trápenia
3. Ži jednoducho
4. Dávaj viac
5. Očakávaj menej
Vraj to dodáva človeku sily..tak, neviem či ja jej ešte mám, ale ak by sa míňala spomeniem si na toto..
Vidíš a ja dôverovať chcem a nemôžem - proste sa mi to nedá.... :( A neviem či sa to niekedy vráti :(
Zlá doba, zlí ľudia, všetko je hore nohami, a preto verím v priateľstvo, nie som naivná, verím málo komu. Vraví sa: never nikomu iba sebe samému-pravda. Ale ešte stále je niekto v mojom živote komu verím a veriť budem!!
Veľmi som sa v živote popálila, a moju dôveru si zaslúži iba niekto, niekto kto je mojim priateľom. Asi tak :)
Tee ten kto ti to urobil je iba chudák. Najhoršia je však tá bolesť, ktorá ostáva. Drž sa priame ti veľa sily a vôle, aby si to lepšie zvládla. Drž sa.
No odpustiť? Napriek tomu, že mi jeden z nich povedal po 12 tich rokoch že mi neverí, druhý že nemá na mňa ani 5 minút čas a že má svoj život som sa na žiadneho nehneval len som plakal, plakal a plakal ale nikdy som tým ľuďom neprestal byť priateľom a ak by prišli o polnoci vždy som tu pre nich. No nikdy od nich už nič nechcem!
Čo sa týka tej práce tak ak Ti niekto závidí flek tak to nie je priateľ ale obyčajná závistlivá hyena!!!
Tee tá závisť, ja to nazývam debilizmus. A tý čo ti závidia a nemajú radi len kôli tomuto, zostanú v pozicii -- môj chrbát. Závidia len hlúpi ľudia.
Oki..končím tu, lebo mi to trhá srdce..tie všetky boľavé myšlienky, ako ťa ľudia dokážu ..alebo ako ti vedia znepríjemniť život...
