Je ťažké, ked človek v ktorom si videl toho priateľa..je zrazu preč. Nechápem ako ti môže niekto dať nádej, dokonca zlomiť srdce a potom ťa odkopnúť. Mať 2-3.priateľov, ktorí sú s tebou stále je vzácnosť a na nezaplatenie. Niekedy človek aj ked..som vydatá, mám deti, ale aj napriek tomu sa cítim osamotená. A ked vstúpi do života manželská kríza,,tak jeto ešte 100 krát horšie a je dobré mať vtedy aspoň toho priateľa, ktorý je pri tebe. No v živote to už tak chodí..že človek má priateľov, len vtedy ak napr..si v práci,,tak na nejaký ten čas. Ked odídeš z tej tak priatelia na teba zabudnú. Alebo má priateľov len vtedy, ak niečo od teba potrebujú a ak nič, tak sa jednoducho na teba vykašlú.Alebo máš krásu, úspech, kariéru, nejaké to vyššie postavenie v práci,,tak vtedy máš priateľov. A ak to nemáš, nikto o teba ani len nezakopne.Je až ťažko pochopiteľné čo všetko dokážu ľudia spraviť kvôli peniazom, dokonca krivo svedčiť, prisahať na deti. A hrať sa na tvojeho priateľa..dlhú dobu..len aby od teba získal čo chcel a potom ťa zrazu ani len nepozná..A potom za mojím chrbtomrobiť veci o ktorých ja ani len netuším a ubližiť...Poznala som jedno dievča..ktorá bola kámoška,,ale neskôr..ma zaprela, len kvôli tomu, že mám lepšiu pozíciu v práci napr. a okrem toho ohovorila moje kamošky,,ato takým spôsobom, že sa obratili na jej stranu. Tak to niesú ľudia. Doma prežívam manželskú krízu, do práce chodím s odporom, uzavrela som sa pred celým svetom,nekomunikujem s nikým,,jedine ak s deťmi. A tuna na nete bol niekto,,ktorý mi veľmi ublížil..vraj mám ísť za psychologom, ale ja dokážem jedine písať..ja sa už nedokážem rozprávať. A ani nič pekné ma už neteší..a možno by som rada vedela či sa to všetko vlastne dá nejak prevaliť..ako mám znova začať, ked sa nedá..
Priateľstvo
Ano Tee uvediem ti aj príklad: osoba ktora mi bola priatelom-kou si nasla partnera. To je super v poriadku, velmi som sa tesila, ked bolo leto, a dni najdlhsie a ja som chcela byt s tou osobou, byt spolu. Odpoved bola taka, ze brigaduje a venuje sa priatelovi, ozvala som sa zasa za dva tri tyzdne, a zasa to iste. To by prestalo bavit aj teba.Asi ma pocit ze ja som sa vykaslala na nu. No skor si myslim ze je to naopak. Nevadi ked jej nechybam tak preco by mala ta osoba mne. Venujem sa a dala by som vsetko pre tu osobu, ktora robi to iste pre mna. :) Ak som to uviedla na spravnu mieru a ak sa vyjadrujem zrozumitelne, tak si pochopila.
,,A niekedy je to asi tak, že ten ktorý ti ublíži má pocit, že ty si ublížila jemu...,,
Lenže ja mám depresiu a dosť sa mi po tom všetkom, po tých zradách od ,,skutočných priateľov,, zhoršil stav tak naozaj neviem či mali pravdu tí ostatní alebo je chyba vo mne?
Toto je otázka na ktorú si neviem odpovedať doteraz.
Tee pekne si to napísala lepšie by som to nepovedal - zažil som :( A ľúbiť priateľa musíš ináč to nie je skutočné priateľstvo! Len väčšinou je to jednostranné :(
Lenže ked je v tom ešte aj láska, ked vlastne ľubiš priateľa..tak potom si zaslepený a nevidíš aký on vlastne je :( čo ťa bolí potom ešte viac..
A niekedy je to asi tak, že ten ktorý ti ublíži má pocit, že ty si ublížila jemu...
alebo tak nejak, vlastne toje pretvárka..
Ten, kto ti dokáže poriadne ublížiť, až do špiku kosti, ťa nikdy nemal rád..a priateľom vlastne ani nebol..
Respektíve ako si dovolil sa nazvať priateľom on, keď ti ublížil. A on-a si nezaslúži nazývať tak ani teba.
Ver ešte tomu, čo zostalo, z malého vie vyrásť väčšie. Neoplatí sa otáčať dozadu, dozadu za tým, kto sa nedokáže otočiť za tebou. Kto si dovolil ti ublížiť a nazývať ťa priateľom. Pretože nazvať niekoho priateľom je ako, keď ťa niekto pomenuje tým najcennejším. Neviem či som sa dobre vyjadrila, asi nie. Nezaslúži si to každý, to slovo je nadpozemské :)ak som to už neprehnala.
A možno aj ano.
Nepoznáme sa?
aj ja som sa vo veľkom sklamala, práve preto, o to viac verím v priateľstvo, ale som opatrná. Myslím na toho , o kom viem, že myslí na mňa, priateľstvo je ako byť s niekým celok, keď jeho bolí, bolí to aj teba ešte viac , ked plače, tak aj ty....atď
Lenže po tom všetkom tomu už veriť nedokážem. A možno tomu stále verím len to už nie je také intenzívne a je to s rezervami teda už nikdy nebudem asi cítiť to, čo vtedy :(
