Zdravím. mam 27 rokov, priateľ 32. Poznali sme sa dva mesiace neskôr sme sa dali dokopy. Sme spolu dva roky, krásny vzťah až na nedávnu neveru z jeho strany. Na všetko som zabudla, sľubili sme si, že si nebudeme nič vyčítať, alebo pripomínať zlé chvíle. Včera sme sa rozprávali o našej buducnosti a opatrne mi načrtol, že by chcel svadbu, začal hovoriť o rodine a navrhol mi aj spoločné bývanie. Aj keď mu nepripomínam nič z jeho nevery, stále ma to niekedy trápi, ak si na to spomeniem. Potom uvažujem nad tým, aké to bude ak budeme spolu bývať, či ma bude podvadzať, či nie. Mam stálu prácu a robím často aj nočne, vbehnú mi an rozum myšlienky či bude doma, kde bude, s kym bude, keďže on nočne nemá. Ja viem, som dospelá na taketo puberťácke myšlienky by som nemala myslieť, ale nie je to jednoduché. V živote som riskovala dosť, aj som dosť stratila. Nechcem sa znova trápiť, už vôbec nie v manželstve. Nadovšetko ho milujem, ale veľmi sa bojím. Od tej jeho nevery som dosť schudla, a skoro-skoro som zvladla prácu a ine starosti okrem tej mojej. Nikdy sa neľutujem, ale v tejto chvíli naozaj neviem čo robiť. On na mňa s bývanim a svadbou netlačí, času máme dosť, ale moje premýšľanie k ničomu nespeje. Rodina a priatelia suhlasili aby som mu dala druhu šancu, že pri ňom šťastie nájdem. Žiaľ, ja sa neviem rozhodnúť. Boli ste niekedy v takej situacii? Čo si o tom myslíte?
Príjemny zvyšok dňa prajem.
Ísť do toho alebo nie?
myslim, ze ked ma niekto pred svadbou take velke pochybnosti tak v 95% pripadov tu svadbu olutuje.. do manzelstva by si nemala ist s hlavou plnou takychto veci. mas cas, pockaj a uvidis. ale ak by si mala potom uz s dietatom v kociku vkuse premyslat ci niekde nenaklada kolegynu tak by ti to mohlo znicit cely zivot.
Budem rozmýšľať, veľa rozmýšľať. Chcem sa vydať, chcem mať deti, ľubim ho, ale ako pišeš nefinka moje pochybnosti mi nedovolia veriť mu (aj keď si to napísala naopak.) Možno mu nikdy veriť nebudem. Aj nato som myslela, že vie, že to medzi nami klape, vie, že som mu odpustila, a dovolí si to znovu. Zažila som v živote všeličo, ale láska ma ničí najviac.
odpustit si mozno odpustila, ale nezabudnes nikdy. nemyslim, ze ked uz teraz premyslas nad tym, ci ta nepodvedie znovu, ze by ten vztah mohol vyjst.
a to ani nehovorim, kebyze otehotnies a nasledne porodis, sex bude istu dobu to posledne na co budes mysliet, on na nocnych a ty sa doma so svojimi pochybnostami zblaznis..
Ahoj, nepoznám babu ktorá by odpustila neveru..máš to ťažké,..po dvoch rokoch, čo je dosť málo podľa mňa urobil podraz, čo bude o 10 rokov ktovie..myslím si že sa stále budeš k tomu vracať a ešte aj tie nočné, ..to určite nebudeš mať pokoja a dlho takto žiť nevydržíš..Neverím mu že ťa už nepodvedie, vydržal len 2 roky,,a zrazu chce manželstvo na celý život..máš to ťažké dievča ked ho miluješ..
nemas velke sebavedomie. je uplne normalne, ze ak raz niekto oklame, podvedie, ten druhy mu uz nebude verit. ty napriek tomu hladas chybu len v sebe. podvadzat ta bude, uz si to vyskusal ze mu to odpustis a este aj chyby vidis len v sebe. uznaj. bol by sprosty keby pri tebe nechodil za inymi
Ak naozaj existujú páry, ktorých vzťah sa po nevere zocelil, povedala by som, že sú raritou. Ja tomu neverím. Nedokázala by som to zabudnúť preto pre mňa by taký vzťah nemal budúcnosť. Navyše máš pochybnosti a to o niečom svedčí. Niekto tu dobre spomenul, že sa to môže zopakovať, lebo "odpustila raz, odpustí zasa". Navyše si ťa ešte poistí tým, že si ťa vezme a spraví dieťa, potom už bude oveľa ťažšie ho opustiť, ak mu opäť prídeš na neveru. Konečné rozhodnutie je len na tebe, bez ohľadu na to, čo si myslia tvoji blízki.
Aj ja podotýkam, že nik na teba netlačí. To, že ťa podviedol, je minulosť. To, samozrejme, neznamená, že nemáš mať voči nemu nejaké pochybnosti. V základe ťa trápi skutočnosť, že sa bojíš, čo on bude robiť v momentoch, kedy nebudete spolu vďaka tvojím nočným....Nuž. Ak mu vyhovieš a on svoj úlet zopakuje, budeš si to vyčítať a bude ti to brániť v živote sa ďalej pohnúť. Podľa mňa ešte nejakú dobu počkaj, kým si v ňom opäť vybuduješ svoju dôveru. A nenechaj sa do toho niekym dotlačiť! Pretože človek, ktorý miluje, by nemal mať dôvod prečo podviesť....
mas pochybnosti, este daj tomu cas, tlacit na teba nema pravo, preto co urobil
Ďakujem za každý názor, ano, viem. Je to len na mne. Ja sa musím rozhodnúť. Hoci ma to veľmi ťahá, môj strach je momentálne silenjší.
clovek moze odpustit, ale nikdy nezabudne..presne ako ty, stale to bude v tvojom podvedomi..vas vztah je tym ovpyvneny uz navzdy..a niekto kto by ma podviedol, by si u mna urcite druhu sancu nezasluzil..ked si raz nevazil moju lasku a zradil nas vztah pre nejake chvilkove potesenie..nezasluzi si moju dalsiu pozornost a to, aby som s nim stracala cas..a co ak to spravi znova?..ved raz si mu uz odpustila, tak preco by to nespravil znova, zvlast ked ta bude mat priputanu k sebe manzelstvom, ci dietatom? dobre si to premysli..
