niekedy mám pocit, že strácam nadhľad, pojem o realite, prenasleduje ma paranoja už od nepamäti, niekedy sa vynorí a úplne mi skazí noc, na druhý deň som ako mechom praštená, pritom vôbec nemám dôvod byť v živote nešťastná... ok srdce mám už zlomené, čiastočne zahojené, bojím sa však nového vzťahu, nie je to len o chlapoch, ja celkovo úplne inak vnímam svet niekedy. Cítim sa akoby vlastne všetky moje vzťahy, názory, zvyky, zážitky, spomienky, rodina... boli obrovský podvod, akoby všetci vedeli a boli dávno vyrovnaní a videli na mne, že proste ja som stále 7 ročné decko v podstate, ktoré má zvláštne ilúzie vo svojom svete... A proste nechcú mať na svedomí niečo také krehké, tak mi nič nepovedia.
Som divná
nirvana
Na prijme mi tiež robili tie testy.
fero11111
zaujimave citanie a to ked nechodis tyzden do prace nikomu nechybas? ci jak
nirvana
Lebo ja ked som mala 16, tak som pojedla nejaké sedativa, som sa chcela zabiť , tiež som skončila na psychiatrii, vyplach, tiež mi dávali nejaké sedativa, neviem. Ale potom ma pustili s tým že musím chodiť ambulantne ku psychiatricke, bez liekov. Som tam bola párkrát a presvedčila ju že uz som ok.
nirvana
To ti hneď šupli hentake diagnozy, za to že si sa chcela zabiť?
anjelik*
Ak 16,napíš mi mailovú adresu a ja ti možno priblížim, čo sa ti mohlo udiať. :o)
