niekedy mám pocit, že strácam nadhľad, pojem o realite, prenasleduje ma paranoja už od nepamäti, niekedy sa vynorí a úplne mi skazí noc, na druhý deň som ako mechom praštená, pritom vôbec nemám dôvod byť v živote nešťastná... ok srdce mám už zlomené, čiastočne zahojené, bojím sa však nového vzťahu, nie je to len o chlapoch, ja celkovo úplne inak vnímam svet niekedy. Cítim sa akoby vlastne všetky moje vzťahy, názory, zvyky, zážitky, spomienky, rodina... boli obrovský podvod, akoby všetci vedeli a boli dávno vyrovnaní a videli na mne, že proste ja som stále 7 ročné decko v podstate, ktoré má zvláštne ilúzie vo svojom svete... A proste nechcú mať na svedomí niečo také krehké, tak mi nič nepovedia.
Som divná
nirvana
No jasné, nadopovali ťa hlavne nech je kľud. Typické. Koľko si mala rokov?
anjelik, no lebo ľudia ako Bruno ma vedia vytočiť, čo si všetko vysvetlia po svojom len aby mohli na niekoho hrať chytrého. Však ty si to napísala úplne pochopitelne, nebolo na tom nič namyslené, skôr naopak ale to je fuk no. A že tu nikto nevie pochopiť, že ja si tie stavy neprivádzam sama! Je pravda, že niekedy sa učím, ako sa v nich vyžívať, lebo šak čo iné mi zostáva, keď normálna nie som.
Nirvana: už si nepamätám názvy, ale bola to kombinácia 3 antipsychotík a antidepresív, podľa popisu na letáku, ktorý som ovšem mala možnosť čítať až keď ma pustili z nemocnice, boli určené na liečbu maniodepresie, schyzofrénie a neviem už čoho všetkého. No nič, hneď som ic vysadila. Hovno o mne vedeli, nebol tam jeden normálny psychiater, len na základe toho, že som si v záchvate podrezala žily, čo je síce dosť psycho, ja viem, ale určite by sa takéto veci nemali riešiť takto jednoducho a formou násila. Podľa mňa mi to viac uškodilo, ako pomohlo.
Bruno333
nirvana:Podla jej reakcii sudim ze sedativa :)
nirvana
Sejla aké lieky ti dávali ked si bola malá?
anjelik*
Šejla, to asi patrilo skôr mne.:o) Ja som písala o výnimočnosti a jedinečnosti, lenže Bruno to nepochopil. Ja som písala o jedinečnosti a nepodobnosti bytosti, nie o exkluzivite a výnimočnosti, ako sa bežne chápe. Výnimočné schopnosti, výnimočné nadanie. Jedinečnosť vo význame , že existuje síce to, čomu sa vraví stádovité vedomie, či podvedomie, ale aj tak je každý iný vlastným vývojom, ktorý má za sebou. Ten je nezameniteľný. Jasné, pokiaľ jediné, čo by som mala riešiť je každodenné prežitie, tak by som nemala čas a priestor na rozvoj iného. Proste to Bruno ber tak, že sme rozdielni, a že sme sa zrodili len do takých podmienok, ktoré sme schopní zvládnuť. :o) A že naše konanie a riešenie aj tých psychických problémov je závislé od vnútorného vývinu, pochopenia a poznania. A v tom sa líšime brutálne. ;o)
Šejla, nereaguješ ty občas ako prskavka?? :o))) Čo tá kurva??? ;o)))
OZD, ak nad niečim v bdelom stave uvažujeme, vytvárame v tom istom okamžiku spomienky. Čím lepší a sviežejší duševný stav, tým sú jasnejšie. Mozog sa prebúdza a chaoticky spája spomienky a nám sa sníva. A tak ak si náhodou pozrel na susedný dom a napadlo ťa, že potrebuje nejakú úpravu a ja mám rebrík...nuž mohlo sa ti to odsnívať. Tým ťa nechcem spochybniť, to nie. :o) Každý je iný, ak si viac orientovaný na podvedomie, môžeš samozrejme lepšie vyciťovať niektoré udalosti.
Bruno a kde som hovorila o nejakej svojej jedinečnosti a výnimočnosti? Ako podľa mňa si úplne zle pochopil čo ja vlastne chcem povedať! Ja riešim teraz momentálne mimochodom podobné existenčné problémy ako si vymenoval, aj keď teda mám to šťastie že ja už viem, že si to budem vedieť poriešiť, týždeň som nechodila nikam, ani do práce, ani som im nemohla zavolať, nikomu, kde som, čo sa deje, nemohla som s nikým rozprávať, ja mám externých "problémov" viac než dosť a som zvyknutá ich riešiť každý deň a priatelia mi vravia "páči sa mi, ako sa s ničím nesereš" - čo je vlastne pravda, problémy druhých ľudí sú pre mňa skôr tá mentálna nadstavba, proste dávajú emócie tam, kde netreba, úplne podľa mňa zbytočne sa serú s debilinami, ale ja jediné, čo riešim je to, čo kurva ani za boha neviem ako ovplyvniť! A brať lieky nebudem, mám na to dosť veľa rozumných dôvodov a okrem toho, mi ich ako decku tlačili nasilu, hrozne ponižujúco a boli to hrozne silné svinstvá! Takže už len kvôli tomuto mám odpor voči nim.
Bruno333
Ja si osobne myslim, ze povazovat sa za jedinecneho je, neberte to v zlom, trosku nadradene a povysenecke...skuste si predtavit ze mate hmotne problemy prezit ako ludia v inych kutoch sveta, kde riesia co budu jest, pit a kde dnes v noci spat...potom by som sa spytal niekoho v takejto situacii: "Stale si taky jedinecny?" Alebo potrebujes zakladne zivotne podmienky na preizitie ako vsetky ostatne bytosti na svete...???
Jasne ze my zijeme v inych podmienkach, a tieto zakladne mame vybavene, takze riesime nejaku nadstavbu, skratka stale sa chceme mat lepsie...ak postupime na vyssiu uroven, uspokojenie nam to neprinesie, ale bude platit stale to iste:chcem sa mat trochu lepsie...
A co sa tyka jedinecnosti psychickych procesov, je to podobne...zalubime sa, ale rovnako sa v tom istom case zalubi XY inych ludi a prezivaju podobny stav mysle...Vsetci mame depresie, uzkosti a fobie, ale aj ine zivotne podmienky a tak aj konkretizovat vsetky aspekty prezivania jednotlivca su charakterizovane mnohymi podmienkami...Rozdiel je mozno len v tom do akej miery vieme s problemami pracovat, niekto si zalozi rodinu, niekto berie lieky a niekto pise sem na forum...
pamatám si len také čo sa mi opakuju,a potom skumam skrytý význam.A na niektoré si spomeniem aj vo chvíli ked sa to stane.Posledný bol tento,vedla nás je stará chalupa kde jej majitel chodí len občas.snívalo sa mi že som sa pozrel na tu chalupu a videl som že má krásnu novú strechu,oranžovú.a ten jej majitel stál na rebríku takom hliníkovom ako mám na povali...povedal som tento sen ráno pri stole a dodal som že mám pocit že príde ten mejitel a poprosí ma či mu nepožičiam rebrík....O 20 minút zazvonil a poprosil ma o ten rebrík...zostal som nemý,a potom mi povedal,že mi dakuje a prehodil mi staré drevo že aby som si podkúril,tak ma napadlo že to bola tá oranžová farba,ohen....z toho domu...
