Každé Vianoce si hovorím, že tento rok už nebudem taká hlúpa, aby som deťom vypekala a vyvárala, zatiaľčo oni chodia po lyžovačkách a oslavách. Dosť na to, že varujem deti vždy keď si zmyslia, či už jednému alebo druhému synovi. Oni si život zariadili úplne inak ako my starší. Netrápia sa varením, veď sú reštiky a pizzerie, piecť ani nevedia, veď všetko je dostať v obchode. Čas využívajú na šport a zábavu. Je to určite múdrejšie než tá hlúpa drina, ktorá bola naším programom.
Lenže - my akosi z tej driny nedokážeme vyrásť. Od rána do večera som v práci, domov prídem unavená, a napriek tomu už spisujem, čo treba nakúpiť, aby som deťom napiekla k Vianociam. Behám po obchodoch, zháňam, potom do noci trčím v kuchyni a ráno do práce. A takto je to stále dokola pri každej príležitosti. Či sú to narodeniny, sviatky, často aj len nedeľa, len nech majú chutné jedlo a viac času pre seba. A za to všetko samozrejme žiadny vďak, veď je to samozrejmosť. Keďže sami to nikdy nerobili, nemajú predstavu nielen čo to stojí peňazí, ale hlavne času. Z ich rečí vidím, že sú presvedčení, že je to môj zmysel života, veď iné ako chodiť do práce a toto robiť na starosti nemám. Ani netušia, aká je to už pre mňa otrava a ako ma to zaťažuje. Veď aj ja by som vedela svoj čas využiť oveľa príjemnejšie.
Lenže - a to je to, čo nedokážem pochopiť: kde sa v tejto starej generácii berie tá hlúpa obetavosť, tá otrokárčina, ktorá už dávno nie je moderná. Prečo sa nevieme povzniesť nad to, či mladí budú alebo nebudú mať napečené od mamy, prečo nekašleme na to, ako si poradia s deťmi, veď ani nám nikto okolo zadku neskákal? To nie je ich chyba, ale naša, že ich obskakujeme a ani im nedáme šancu zistiť, aké by to bolo, keby na všetko boli naozaj sami. Veď ako môžu cítiť vďačnosť, keď nikdy nemuseli všetky povinnosti zvládať sami?
Dávno som zistila, že v tom nie som sama, že je to takmer typické pre ľudí mojej generácie (mám 57). Ale ako s tým konečne seknúť?
Prečo sme my starí takí hlúpi?
To, čo ti napíšem sa ti nebude páčiť, ale chceš názor, tak tu ho máš.
Podľa môjho názoru to z tvojej strany voči tvojim deťom nie je krivda, ale závisť. Závidíš im, že si dokážu užívať život, že nelietajú len okolo hrncov a pokakaných plienok. Ty si taký život nežila a teraz ti je to ľúto. Jediné čo dokážeš je slúžiť im. Tvoje túžby po súkromí, voľnom čase a záľubách sa nemôžu naplniť, lebo nič iné ako piecť, variť a varovať deti jednoducho nevieš.
Správne si napísala, že vy starí ste hlúpi - bez urážky. Naozaj je vaša generácia divná. Nepáči sa vám, ako žijeme my, ale ruku na srdce: aké je tvoje vzdelanie? Ako si ho využila? Staršia generácia je handikapovaná neznalosťou jazykov, sú prikovaní k Slovensku a boja sa vytiahnuť päty z domu. Nanajvýš tak do Chorvátska, ale aj to minimálne s priateľmi. Sami nemajú odvahu na nič. Nechápu novú dobu a preto ju odsudzujú.
Tvoj príbeh mi sčasti pripomína moju svokru. Aj ona nás zahŕňa svojimi koláčikmi, jedlom atď. Ale úprimne - nikto to od nej nežiada. A nikto z nás to ani nepotrebuje. Celkom rada si zájdem s mužom do reštaurácie alebo si dám priniesť pizzu. A chutí mi možno viac než svokrina večera.
Áno, aj ja jej dávam varovať svoju 4-ročnú dcéru. A prečo nie? Kľudne ju nechám aj u priateľov, u mojej mamy, alebo u hocikoho, koho dobre poznám. Dieťaťu to rozhodne neškodí. Hovorí sa tomu socializácia. Určite bude v živote priebojnejšia než deti, pri ktorých sedí mama od rána do večera. Ja nie som len matka, som aj samostatný človek ktorý sa chce venovať svojej práci, svojim záľubám. Chcem žiť a nie slúžiť. Tak som šťastná a so šťastnou ženou je aj muž šťastnejší. Keby som robila len slúžku ako ty, tiež by som bola ufrfľaná, nespokojná, otrávená. Ale to nechcem. My mladí sme fakt iní a vy starí ste jednoducho - no, pomenovala si to sama.
Prepáč, nechcela som ťa nijako uraziť. Napísala som len natvrdo a otvorene čo si myslím.
"nepochopili by, ze nevladzem, alebo ze sa chcem venovat troska aj svojim zalubam" ale babina:) ak im to nepoviete, tak to naozaj nikdy nepochopia a čítať Vaše myšlienky nevedia. Takže stačí len otvoriť ústa a povedať - budúci víkend si chceme s mužom oddýchnuť/ísť na výlet.. žiadne opatrovanie ani vyváranie nedeľného obeda nehrozí.
Naozaj to neni v generácii. Mám kamošku na dôchodku, ktorá keď má pocit, že ju deti začínajú zneužívať, tak im jednoducho povie NIE a s manželom si dôchodok vychutnávajú úplne ukážkovo. Pomoc dospelým deťom neni povinnosť. Aby si dvaja dospelý ľudia nevedeli zadeliť čas a postarať sa o JEDNO dieťa? Nechápem Váš postoj, lebo ste ticho ako voš pod chrastou a trpíte a necháte sa zneužívať. To s pomocou nemá veľa spoločného.
Nuž, sama si sa odsúdila na večnú službu...prijala si toto rozhodnutie dobrovoľne, tak ti nič iné neostáva, len sa s tým vyrovnať. Je prirodzené, že sa ti to nepáči...nikto by nič také nechcel..ale zváž,či máš na iné riešenie. Len preboha nečakaj, že sa ti niekto poďakuje za niečo, čo ty sama predkladáš ako samozrejmosť. Ak nevysvetlíš, nečakaj pochopenie a súcit. A neplytvaj zbytočne silou na nespokojnosť a hnev...ak si sa nerozhodla veci zmeniť a chceš sa len a len posťažovať, sťažuj sa, ale to ti tvoj problém nevyrieši. To si musíš sama...alebo sa s tým zmieriť, ako som písala vyššie a mať dobrý pocit zo samej seba..a to je to najdôležitejšie. Veľa ľudí vieme oceniť, až keď ich navždy stratíme..sú pre nás len a len vzduchom. Ale porozmýšľaj sama, vedela by si ty žiť bez vzduchu? ;o) Hnev nie je ten najpríjemnejší pocit..tak sa ho stráň a to vo vlastnom záujme. :o)
v rodine sme tri svokry, teda babicky. ja som mama mojich synov a nevesty tiez maju kazda svoju mamu. jedna z tych babiciek ostala doma aby jej dcera - moja nevesta - mohla ist ked malo dieta pol roka do prace. to je podla mna este vacsia obet. cele dni sa stara o male dieta, ktore ma teraz dva roky a je velmi zive. je to chlapec a zial sa ukazuje, ze bude dost rozmaznany. ak by povedala, ze chce ist naspat do prace, museli by si najst opatrovatelku. ale to nehrozi. nuz, zle sme si to zariadili. dalsia - tretia babicka - nic nevypeka, nevyvara, nevaruje. ta jedina z nas zo seba neurobila sluzku. co si o tom myslia deti to neviem, nerozpravali sme sa o tom.
nechcem ich ospravedlnovat, snazim sa pochopit taky zivot, kedy clovek chce mat vsetko hned, kedy maka od rana do vecera, nema cas na normalnu rodinu s detmi, na normalne bezne rodinne povinnosti. myslim, ze synovia boli doma na toto zvyknuti, ale ozenili sa a ich zeny vysli z inych pomerov. chcu zit v luxuse uz teraz, ked su mlade. nemozem povedat, ze by iba cakali, aby im muzi priniesli peniaze. aj ony pracuju, zarabaju, buduju si karieru. ako sa tak pozeram okolo seba, nie je to dnes medzi mladymi nic vynimocne. lenze ja som bola naozaj zvyknuta zit inak. ale nechcem po nich, aby si brali zo mna priklad, lebo ja patrim do inej doby.
len by mi niekedy dobre padlo, keby nebrali moje sluzby ako cosi automaticke a samozrejme.
a suhlasim tu s jednym nazorom, ze to z mojej strany moze byt aj strach - nie z toho, ze by predo mnou zabuchli dvere, ale z toho, ze by si mysleli, ze som sebec, ked by som tie sluzby prestala robit. nepochopili by, ze nevladzem, alebo ze sa chcem venovat troska aj svojim zalubam, vyhodnotili by to tak, ze som sa na nich vykaslala. a toho sa bojim.
babina - nerozmyslaj, ze uvaris len pre seba a manzela ale KONAJ... lebo takto sa z toho kruhu nikdy nedostanes
ze nevesty su nervozne z deti? a to ma kazda len jedno? a radsej ich hodia na krk vama idu sa venovat sebe, konicky a zaluby? no to kde sme?
aj ty aj tvoj muz mate narok na zivot bez stresu
Vas posledny odstavec je uplne v rozpore s beznym rodinnym spoluzitim. Kazdy syn/dcera vie, ze matka(aj otec samozrejme) vekom je unavenejsia, ze jej treba pomoct, ze jej treba zivot ulhacit, lebo sa koniec koncov zodrela pracou na detoch. Bezne pecie dcera matke, bezne sa mama pozyva ne obed, kde je o vsetko postarane, robia sa nakupy, odvaza sa k lekarovi, vybavuju sa uradne veci. Alebo potom zijem v inom svete, kde je ucta k starsim ludom? Snazite sa len ospravedlnit spravanie svojich synov, ktore ma uprimne zaraza, ak je skutocne take, ako ho tu popisujete.
nikde som nenapisala, ze to robim s odporom. v takom pripade by som to uz davno nerobila. len to, ze deti to beru ako samozrejmost, ze nemaju potuchy kolko to stoji casu a ze sa od tej cinnosti neviem odtrhnut. skratka akonahle je nejaka prilezitost, hoci si tisickrat poviem, ze v sobotu napr. navarim pre nas s manzelom a v nedelu si niekam spolu vyjdeme, vzdy znova a znova varim pre vsetkych a v nedelu som mrtva. mna to samu zenie vnutorne do tej cinnosti. mozno je to ten materinsky pud, co tu bol spomenuty, tesim sa, ze im chuti, to je prirodzene. len si nemyslim, ze je to tak spravne. ani pre deti. lebo takto sa len spoliehaju a nikdy sa nedokazu o seba kompletne starat samy.
ale suhlasim, ze som ich takto navykla a je to len a len moja chyba.
a k tomu prispevku, ako 85-rocna zena nema na starosti nic ine iba blaho svojich deti a jedina jej radost je im posluhovat, to je podla mna pohlad tych deti, ktorym to takto vyhovuje. kazda mama by privitala, keby aspon jediny raz nemusela pripravovat nic a deti by to vsetko pripravili a priniesli same. len ziadna mama to tym detom tak otvorene nepovie. je predsa normalne, ze cim sme starsi, tym sme z cinnosti unavenejsi a stoji nas to viac namahy. a potrebujeme aj viac oddychu. to ale vieme iba my, lebo to nikomu nevesiame na nos. o nasich bolestiach a nasej unave nase deti vacsinou ani netusia. az ked sme na dreve, tak sa deti prekvapia, ako sa to mohlo stat, ved tej mame nikdy nic nebolo, nikdy sa na nic nestazovala...
Babina, mne sa z toho robi troska nedobre...tak synovia su strasne narocni, maju narocne manzelky, narocne deti, narocne konicky, narocnu pracu, drahe auta a domy a neprekaza im nechat svoju matku/svokru im vyvarat, vypekat, ani sa za to nepodakovat, nevazit si to, len si chodit na hotove?Opakujem, toto nie je generacny problem, toto ste si sama vychovala.
jednoducho nenavar,nenapec,ked uvidis ich prekvapena tvare,tak len poznamenaj,ze si zmenila pravidla,a odteraz to bude takto.nic v zlom,ale ako si si deti vychovala,tak mas,ja mam mamu tiez vo vasom veku,ale s obedom jej pomaham,aj s oslavami,aj s cim,treba,naopak robim jej nakupy,idem autom,aby nemusela nosit nakupy v rukach a samozrejme peniaze neberie,to by som sa od hanby prepadla.tiez chodime po dovolenkach,ale nezatazujeme rodinu detmi.asi tak.ako si vychovas tak mas.nic v zlom...
