Neviem či je správne sem písať, ale človek vraj má skúsiť všetko. Viem, že nie som prvá a určite nepatrím ani medzi posledné,ktorým sa niečo podobné stalo. Pred touto skúsenosťou som mala trojročný vzťah, ktorého rozpad ma strašne bolel. Dva roky som sa z toho spamätávala. Nikomu som neverila a bála som sa akýchkoľvek nových vzťahov. Až do novembra minulého roku. Prišlo to rovnako nečakane a rýchlo, ako prvý krát. Vletel mi doslova kozmickou rýchlosťou do života. A pobudol v ňom takmer pol roka až do chvíle, kedy som nezistila, že je ženatý a má dieťa. Neviem si to vysvetliť. Je milión žien na svete a ja, milión mužov a jeden "pán bezchrbťák" a ja kráčam okolo a nalepí sa na mňa. Niekedy mám pocit, že čím viac si dávam pozor, tým viac na to doplatím. Alebo, že mám tie ružové okuliare prizvárané na očiach..
Niekedy si pripadám ako klaun
Vobec to nie je tragedia, taketo pripady sa bezne stavaju, dobre, ze si na to prisla v zaciatkoch a radim ti dobre, vo vztahu s nim si vobec nezacinaj a ani nepokracuj, nikdy sa nerozvedie a keby nahodou aj, vzdy budu jeho deti na prvom mieste a nie ty! Raz stretnes toho praveho, vobec nikoho zufalo nehladaj, ten pravy pride necakane...ver mi.
Numusi to byt vobec tvoja chyba. Mam kamosku, ktorej sa stalo to iste a urcite nepozera cez ruyove okuliare. Nastastie si s nim nestihla nic poriadne zacat, ale tiez na to prisla, az ked ju upozornil kamos, ze ho pozna a ze ma doma dve male deticky a manzelku... To su chlapi, vedia byt presvedcivy. Asi sa doma nudil a potreboval trocha zmeny. Hlavne sa netrap a mysli pozitivne, urcite sa raz na teba nalepi aj "pan takmer dokonaly" :)
