Vzdať sa alebo bojovať?

Prajem všetkým krásny deň. Môj problém sa týka jedného muža, ktorého som spoznala pred niekoľkými mesiacmi. Nikdy sme spolu oficiálne nechodili, obaja sme boli po veľkom sklamaní vo svojich predošlých vzťahoch. Ale správali sme sa tak, akoby sme boli spolu... Stále sme sa stretávali, bolo nám spolu super, keď sme sa nevideli písali sme si, volali sme si, s nikým iným sme sa nestretávali, teda boli sme si aj verní. Lenže potom sa nejako zmenil, prestal sa tak často ozývať. Keď som sa ho na to pýtala, povedal mi, že zo skúseností vie že má na vzťahy čas a aj keď je pre neho ťažké nezačať si so mnou, bude to tak pre neho lepšie. Ale že ma má veľmi rád, vraj ani neviem ako a nechce o mňa prísť, že sa nemám hnevať lebo to by ho neskutočne trápilo. Mrzelo ma to no strávila som to s tým, že ak ma má naozaj tak veľmi rád a jediný dôvod nemať so mnou vzťah je to, že má strach, tak ak spolu budeme naďalej tráviť toľko času možno raz pochopí ako veľmi ho mám rada ja a že mu neublížim. Chcela som mu dať trocha času no on mi hneď pár dní na to písal či sa nestretneme, že sa chce so mnou porozprávať, najlepšie hneď - prišlo mi to tak, že mi chce povedať, že by chcel aj niečo viac, ale nechcela som si domýšlať. No nemohla som a odvtedy sme sa nevideli. A to prešiel už mesiac aj niečo. Teraz sme na tom asi tak, že si vždy napíšeme že sa stretneme a nakoniec nič z toho. Aj by som si myslela, že ma vidieť už nechce - no on prvý sa po našom rozhovore ozval. A nie som to len ja ktorá mu píše kedy sa už uvidíme. Veľakrát mi aj on prvý napíše že ma chce už konečne vidieť, že či sa stretneme a tak. No nikdy sa nedohodneme na konkrétnom dni a ak áno tak to buď zruší, alebo mi napíše v ten deň aby som prišla, nie popredu a to ja akurát nemôžem, potom ma to štve.. No najčastejšie keď sa bavíme o stretnutí povie "dobre, ozvem sa ti cez týždeň/víkend" no neozve sa... Alebo "ozvi sa mi kedy budeš mať ty čas", ja sa ozvem a on vtedy nemá čas. Som z toho už zúfalá, neviem čo mám robiť. Viem, že ma asi neklame a má naozaj toho veľa, no keby chcel mohol by si nájsť na mňa čas aspoň jeden deň za celý ten mesiac naťahovania, alebo by sme si mohli aspoň písať, alebo volať ako predtým, no okrem toho kedy sa stretneme (k čomu napokoj i tak nedôjde) si nepíšeme o ničom už. Veľa krát som to chcela vzdať no vždy keď sa ozve prvý a vidím že má záujem ma vidieť nedá mi to, lebo som sa do neho zaľúbila a verila som tomu že raz z toho bude vzťah, že ten strach prekoná... Dala by som všetko za to aby som to vrátila do časov keď mi písal každý deň a videli sme sa každý víkend. Neviem či sme len neschopní sa stretnúť, alebo naozaj nechce a píše mi to len tak, alebo chce a nikdy mu to nevýjde. Mám byť iniciatívna, napriek tomu že sa cítim potom otravná, keď mu budem stále prvá vypisovať? Mám o neho bojovať, má to vôbec zmysel? Alebo to zmysel nemá a ja nemám inú možnosť ako sa vzdať a skúsiť na neho zabudnúť (i keď neviem vôbec ako) ?