Mame vaznu krizu

marfu, naozaj sa pokuste sadnut si a uprimne si ujasnit, ako budete postupovat, ked dojde ku konfliktu. Aby ste sa vyhli hadke.

Co sa tyka mojho vztahu, uz teraz sme boli na dialku, 400 km od seba, ale chodila som casto za nim, viac sme sa videli nez nevideli. To nam neprekazalo, no ja studujem a pracujem zaroven, on pracu teraz nema, cize musi ist von. Osobne si to predstavit velmi neviem, ked by mal byt este dalej.

Ja som viazana na skolu a pracu, este rok a pol tam budem. On bol zvyknuty predtym robit v zahranici, cize mame obaja rozne ambicie. Ja by som vztah na dialku aj brala, rok a pol nie je vela a mozeme sa medzitym kazdy viac venovat sebe, nie tomu druhemu. No mam dojem, ze on by to nechcel, kedze sme sa kvoli tomu rozisli.

Veru co ma najviac stve je ze sme sa hadali len koli tomu ze prisli problémy a my namiesto toho aby sme sa navzajom podrzali tak sme na seba stekali..ale toto nie je neriesitelne moj nazor je ze ked sa chce vsetko sa da a tak ak by teraz nieco prislo skratka postiskat toho druheho a predebatovat to a hladat riesenia..Nie stekat na seba ale zial my ludia sme strasne hlupy nakolko vzdy najviac ublizujeme tomu koho najviac milujeme ...kym robil v zahranici a hneval sa na vsetko vzdy ked prisiel z turnusu a bol na mna nevrly stiahla som usi a povedala si ze si potrebuje oddychnut a on sa ospravedlnil a priznal si chybu ze sa na mne vybija ale nechtiac..Potom ale nastali komplikacie aj mne a nechapal to obaja sme mali stazeny zivot a nevazili sme si to co sme mali...uz ani nie ze by sme sa hadali radsej sme sa bavili len o tom najnutnejsom...strasna chyba...A ked ide makat do zahranicia nechcete to skusit aj na dialku pripadne ze by ste sli spolu abo tak? My sme najskor tak na dialku fungovali skoro dva roky a potom sme zacali spolu zit...Ked ss lubite a rozumiete si nebola by taka realna sanca?...Dakujem ti verim ze ak aj on bude tak chciet ako ja tak nas krasny vztah zachranime lebo on vazne stoji za to :)

marfu, ja to prave zazivam druhy krat. Kamarat si zo mna utahuje, ze nosim chlapom zivotne krizy :-). Preto ma mrzia moje dva rozchody, pretoze nikdy nebol problem vo vztahu, ale v tom, ze moji chlapi sa dostali do krizy, zaliezli do kuta a nevysli, kym si nevyriesili problemy.

Pred 4 dnami sme sa rozisli s priatelom, lebo ma financnu krizu a tak odchadza do zahranicia. Cize som velmi nestastna, pretoze vsetko ostatne klape. Su veci, ktore proste neovplynis. Vy sa hadate, ale viete tomu predist a naucit sa zvladat konflikty slusne, bez hadok a s ohladom na potreby toho druheho. Mas o tom vela literatury, nieco si najdi a precitaj. Nebude to na skodu ;-).

ja vsak neovplyvnim to, ze moj teraz uz ex ide za pracou inde. O to tazsie sa mi s nim bude lucit, kedze tiez mame fakticky za sebou obdobie, kedy potreboval byt sam, aby vyriesil svoj problem. A bohuzial, riesenim bol rozchod. No tvoja situacia je ina, vyuzi to, ze to mozete este obaja zachranit ;-).

Dakujem za radu ... ja som sa s takym este nestretla...teda mam 34r ale este sa mi takato situacia nestala a aj ked povedal ze ideme na nejaky cas od seba aby si vycistil hlavu vo mne stale pulzuje ten strach ze by sa nemal vratit...Verim mu ma moju plnu doveru on to vie.Dokonca by som bola rada keby si dal aj pansky vecer a pivko s kamaratmi...drzim sa hesla ze aj chlap musi byt sam mezi chlapmi..Ale ten strach tam je ale asi je to prirodzene ked niekoho milujes a si zvyknuty zaspavat s nim a budit sa s nim...zrazu je ta postel taka privelka a prazna..Ale mas aj ty pravdu naozaj muzi premyslaju uplne inac a ja som len zmatena lebo hladim z mojho pohladu zeny..Mas uplnu pravdu a dakujem za vysvetlenie..musim sa zakusnut a cakat verit mu a verit aj v nasu lasku..Fakt super napisana rada a ja uznavam ze som klasicka zena..budem sa tym riadit.Dakujem...

marfu, chlapi myslia inak ako zeny. V case krizy zena potrebuje pochopenie, lasku, starostlivost a moznost sa vyrozpravat, chlap ma radsej vtedy samotu, odstup a cas na to, aby svoje problemy vyriesil sam. Tym, ze mu das cas, vyslovis mu doveru, ze je schopny zvladnut to sam za seba. Ty ako zena by si robila nieco ine. No ten cas, co mu davas, ber ako dokaz lasky k nemu. netvrdim, ze to plati na uplne kazdeho chlapa, ale v mojom okoli to tak je.

To nie to nechcem ale nechapem ako moze niekto milovat a aj tak odist :(

Nie nie praveze sam chce prist chce nam priniest darceky vraj...budem sa musiet moc ovladat a tvarit sa ze som oki isto aspon ked si baby rozbalia darceky a budu sa tesit budem sa smiat a tesit s nimi..Veru treba ukazat ze stojim za to a ze som ta zena so ktorej sa tak zamiloval..Nech si uvedomi co by stratil...
Dievca mas moj velky obdiv klobuk dolu...musis byt velmi silna zena ked to tak uzasne zvladas paaaani sikula..
Dakujem aj ja tebe drzim palceky aby vsetko vzdy dopadlo tak ako ty chces a ja budem dufat ze ten moj "lolino" dostane rozum nakolko sme uz boli rodina a to sa len tak neopusta

No podla mna ak chce za vami prist a netlacis ho do toho ty, nech pride. Skus sa tvarit akoby nic. Bud chapava, ze on pauzu potrebuje, nebud urazena, ukaz mu, ze si zena, co za to stoji ;-). Proste bud v dobrej nalade, pohodova, usmievava. Ale pokojne bud aj kusok odmerana.

Ja som teraz 4 dni po rozchode, cize si tiez prechadzam svojim "stadiom", no zatial to zvladam, kedze sme sa nerozchadzali kvoli tomu, ze by sme sa nelubili, len okolnosti nam nedovoluju byt spolu. Ale tiez robim vsetko pre to, aby som nebola sama a zatial sa dari ;-). Tak drzme si palce!

Veru uz sa mu neozvem...som sa najskor bala co bude ale napr.na FB si nechal na nastenke len nase spolocne veci ako fotky odkazi a tak a nevymazal nas vztah...tak som ostala dufat..Uz som ustupila od vsetkeho a hlavne sa snazim neplakat..Trha mi srdce a ked mi je tazko zavolam mame alebo kamoske a stale pracujem aj ked sa musim priznat ze do vsera som sa na pracu nedokazala sustredit..ani trochu...ale musim zivit deti a platit najom musim sa pozviechat..Ak ma naozaj miloval vrati sa a budeme opat spolu...ak si ma vazil a ak nie tak sa nevrati a ja sa musim dat do kopy aj ked je to muz mojho zivota a boli to uplne strasne..Mas uplnu pravdu nesmie mat pocit ze bez neho umriem a tak aj ze mi chyba..ak pride na to ze my chybame jemu pride..aj ked som nesvoja chce prist s darcekmi a ja neviem ako sa budem tvarit a reagovat sakra...Dakujem ti za vsetko a aj ked ta osobne nepoznam som ti strasne vdacna za to ze si mi vratila nadej...Krasne sviatky plne lasky a pokoja a darcekov aby si mala okolo seba vsetkychn milovanych ti s celeho srdiecka zelam ja s mojimi babulami :)

No ja som si tym presla a tiez som vela plakala a opustala sa. No naozaj je najlepsie s niekym byt. Ak mas priatelov, vytiahni ich von. Pripadne sa ozvi starym znamym, ktorych si dlho nevidela. Ja som za to obdobie spoznala kopec novych ludi, cize mi to sice nieco vzalo, ale este viac dalo.

Naozaj hlavne nebud sama, telefonuj s ludmi,ktorym sa mozes vyrozpravat, najdi si novu zalubu alebo sa viac venuj nejakej, na ktoru si nemala cas. Ber to ako sebaobnovu seba, zacni napr. chodit do fitka, otvor neprecitane knihy, dekoruj si byt, atd.

Len proste nieco rob. Nekativita a pasivita ta bude len tahat do smutku. Vyuzi ten cas pre seba a ber to tak, ze robis to najlepsie pre seba, ale i partnera. On ma cas premyslat a nema pocit, ze na neho tlacis, ty sa mozes viac venovat sebe, detom a volnemu casu.

Takisto zelam krasne sviatky, v pokoji, laske a nadeji. Neboj, on sa ti vrati a potom si vsetko vysvetlite ;-)))