Ahojte. Neviem kategorizovať tento môj problém. Asi som sa len nejako stratila, zasekla v živote. Jednoducho neviem čo sním po kariernej stránke alebo v hľadaní nejakej cesty ktorá by ma naplňala. Vyštudovala som strednu, dostala sa na vysoku a asi tam to nejako zlyhalo. Tak študujem niečo čo ma vobec nebavý a o to horšie sa to študuje ked to ani neviem a nebude to mať relatívne uplatnenie. Som len prváčka, o mesiac sa to chystám zabaliť, nemienim sa takto zdeptávať.Ale vobec netuším co dalej, pretože nemám nejaký cieľ, vysnívané povolanie a netuším co so životom po tejto stránke. Nemám taký sen ako niekto že chce byť doktorom. Rozmýsľala som že by som odyšla zo slovenska. napr. anglicko opatrovať dieťa, alebo skusiť pohovor na letušky... alebo kde si do talianska za časnicku.. moja anglina je taka stredná, dohoviť by som sa viac menej vedela... Lenže neviem ci by to bolo nejako efektivne ako tento krok pri mojom probléme. Alebo som chcela polroka brigádovať a potom isť do nitry na psychologiu, tá ma celkom bavila aj na strednej lenže mi hovoria že to tiež nemá buducnost a uplatneni..neviem najrašej by som ušla lebo sa cítim pod tlakom, stiesnenie, priškrtene, ach .. neviem proste ako najsť v živote tú metu ktoru by som chcela robiť. Nechcem skoncit ako vacsina co robia robotu aby nejako vyžili:/ Viem možno som mladá, naivna.. ešte neprefackaná životom myslim si že možem snivat..ale ja neviem potom je fakt život len o nejakom systeme prežívania?
Stratená v tomto živote ako dalej
javor ja idem tiez do UK na vlastnu past, ziadny znamy, rodina ci kamarati... mam samozrejme obavy ale tie ma nikdy nemozu zastavit :). btw je to zaujimave ze mame naozaj velmi podobne zmyslanie a pohlad na tolko veci :) v okoli nepoznam nikoho kto by videl veci v "rovnakom" svetle ako ja :). sranda...
Musis. Reagujem na tie prve prispevky.
Lucia9: finstina je preto tazka, lebo patri k ugrofinskym jazykom, norstina patri do germanskej skupiny podobne ako anglina alebo nemcina, takze v tomto je na tom blizsie a lahsie sa to uci.. a to Norsko ak teda nevyjde, nenajdem si tam pracu, tak skusim nieco ine, predsa len bude to cesta na blind, takze nebudem mat nic vopred dohodnute a az na mieste budem hladat..
Sweater: literaturu na rozvoj, to je aj moje hobby, ale zatial nemam moc casu na to, ale rad vyhladam take typy knih, a tiez som v takom obdobi hladania sameho seba, hladam a zistujem len to co urcite nechcem robit, a dufam,ze raz pride aj to v com sa plne najdem a budem v tom vidiet aj zmysel zivota, ale nie typu mat rodinu a deti atd.. nechcem spadnut do takeho stereotypu ako väcsina ludi, posledna vec, ktora ma fakt bavila bolo cestovanie v usa, ked som tam bol predminule leto na work and travel, to bolo neuveritelne, clovek zabudol na vsetky problemy okolo seba a citil som sa, ze zijem, preto dufam,ze ten pocit opät zazijem ak vypadnem cim skor odtialto..
chapem, ja tiez neviem co by som chcel "robit", co by ma naozaj bavilo, a mam obavy aj s tej skoly, co ked ma to zase nebude vobec bavit? uz raz som sa tak opalil... ale povedal som si proste ze idem kam ma srdce taha, sice neviem co chcem ale viem co nechcem, som zmiereny s tym ze kym to objavim potrva to roky, s tym ze ma na ceste stretne vela "neuspechov" a ze zazijem hodne tazke chvile, ale to nic, to k tomu patri, aj zle skusenosti nas vedia vela naucit, snazim sa vela citat literaturu zameranu na nejaky rozvoj prepojenia fyzickej a dusevnej podoby a take podobne veci ak chapes co myslim, jednoducho snazim sa hladat zmysel pretoze to ako to funguje teraz, ze uz v nezmyselnej skole co s teba spravy len hlupeho clena davu, uz tam zacinaju tie zivotne stresy ci budem mat dost prachov dobre zamestnanie.. a ine blbosti, potom vystuduje clovek nejaku hovadinu len aby sa dobre uplnatil maka 40 rokov v zamestnani ktore ho vobec nebavi, a nakonec umre bez toho aby nasiel nejaky zmysel preco to vsetko robi, preco tu vlastne bol. a to je zivot aky by som ja urcote prezit nechcel, preto sa snazim hladat, a treba sa nato stale sustredit lebo v tejto materialisticky posadnutej dobe sa clovek necha lahko strhnut davom... good luck vsetkym odvaznym, tym ktory sa odhodlaju kracat proti prudu :)
Javor24: Prečo by ti nevyšlo Nórsko? Finština je ťažšia? To som nevedela. :) No, je pravda, že vo fínštine mám niekedy prečítať jedno slovo. :D
sweater: to si velmi dobre urobil, ze si to nechal, ak ta to nebavilo, ja sam sebe neverim,ze som to vydrzal 4,5 roka a teraz ked mi zostava uz len zopar mesiacov mam uplny pocit vyhorenia a prazdnoty..
nad zahranicim som tiez dlho nerozmyslal, planujem to uz dlhsie, len sa potrebujem zbavit toho jedineho puta, potom jednoducho zbalim kufor a odfrcim prec.. sice to znie na prvy pohlad az prilis jednoducho som si vedomy, ze ani v zahranici to nebude ruzove minimalne na zaciatku, ale tuna na Slovenku to podla mna pre mladych ludi nema ziadnu buducnost..
a tiez este rozmyslam nad vyskou niekde vonku, len stale som taky nevyhrany, vobec neviem co chcem v zivote robit..
Lucia9: ak mi nevyjde Norsko, tak druha moznost je Kanada alebo Australia co najdalej odtialto, a Finstina je prilis tazka, v porovnani s nou je Norstina uplne v pohode..
a teda este by ma zaujimalo ako sa vysporiadavate s tymi pocitmi prazdnoty alebo nenaplnenosti v zivote, lebo mne sa to zatial vobec nedari..
Javor24 - Viem sa vcítiť do tvojich pocitov, keby som mohla, urobím to tiež. Aj keď skôr by som šla niekam do Ameriky, prípadne do Anglicka alebo Fínska. No, hneď by som šla. Držím Ti palce, nech sa Ti to vydarí. :) Máš kurz nórštiny? A nie je ťažká? :) Ja by som šla na kurzy fínštiny, len neviem, či to má zmysle. :)
Ešte raz, držím palce! :)
javor24 to je parada, tieto pocity spolu zdielame ako tak citam. ja som na tom tak, ze VS som nechal po 1,5 roku premahania sa k studiu, som sa konecne oslobodil, teraz makam aby som si zarobil nejaky kes na start v zahranici, spravil som si jazykovy certifikat z angliny, v lete zacinam skolu v UK, chcel by som tam odist ale skorej aby som si nasiel nejaky job a adaptoval sa kym zacne skola. ja uplne chapem tie pocity co mate, ze vo vnutri citite ze je daco proste spatne a ze nikam nesmerujete, ja som k tomu zahraniciu ani nedospel nejakymi dlhymi uvahami a vymenovavanim vyhod a nevyhod odcestovania, ja jednoducho uz dlhe roky citim ze to je jediny krok vpred aky mozem spravit tak dufam ze to vyjde a vam vsetkym ostatnym good luck tiez :)
akashina - hebedo neprinosne? netrep. keby s tebou mali starosti kvoli drogam ci nejakym excesom hraniciacimi so zakonom nepoviem...
na odchod do zahranicia nepotrebujes niekoho, co "utecie" s tebou, ale niekoho, co tam uz bol alebo je, aby si mala minimalne kde spat a trochu zazemia. ja som tak odisiel do irska prakticky zo dna na den, zbalil som najnutnejsie veci a vypadol, bez toho aby som mal cokolvek zabezpecene. jedine co bolo, tak som siel s ludmi, co tu uz boli a mali trosku rozhlad a povedomie co a ako. aj tak sme prvych par dni spali v hosteli.
vsetko sa da, len sa netreba bat. neumries. pokial nemas doma nejake dlzoby alebo ta nehlada policia, nie je problem odist zo dna na den a zacat si budovat zivot odznova.
osobne mozem len doporucit, zo zaciatku, kym sa naucis lepsie jazyk, mozno budes robit pracu len kvoli prachom, ale tie prachy su niekolkonasobne lepsie ako na slovensku. to co na sk zarobis za mesiac, tu za tyzden. a casto sa robi len tak "light", iri sa od prace nejdu pretrhnut. ;)
je velmi lahke najst izbu do podnajmu v dome s inymi ludmi, slovakov je tu kopec a aj keby si byvala s francuzmi alebo inymi... nevadi. o to lepsie, lebo si nutena hovorit inak ako po slovensky a teda aj rychlejsie sa to na teba lepi.
no a potom sa uz rozhodnes sama, ci sa kvoli skole vratis, alebo budes chodit do nej tu.
osobne tiez zvazujem, ze sa prihlasim na jednu kvoli certifikatu na psychologiu.
tak to zahranicie zvažujem, jemi luto len rodicov ze som take hebedo neprinosné k ničomu :/... no kedysi ako malá som kreslila do 16tich som chcela byt navrharka... ale potom sa zacalo uz ukazovat ze to je naivne akosti tu v tejto zemi. Hm to zahranicie by som brala, len musim najst niekoho kto by som mnou zdrhol, lebo nikto akosi nemá odvahu a kamošky radsej doma sedia a robia v tescu a nechcu opustit frajerov ... och. neviem tu psychologiu zvažujem...len to že teraz neviem ci sa vobec oplati nejako nieco nove znovu zacat studovat. ved to, len chcem prist nato co robit, lebo uz stracam najlepsie roky zivota k nicomu.. keby som vedela ako je to v taliansku, strasne by som chcela ist robit na južne taliansko ale neviem ako to tam funguje.
