Duševné choroby

Pan d ..a to povieš, že ho preklínaš a je to ??? Inak jedna baba čo ju poznám z videnia, tak je ževraj čarodejnica..:)Ked som bola s kamošmi v bare, tak si sadla ku nám..... Sadla si najbližšie k môjmu kamošovi a niečo sa rozprávali a potom odišla....A hned ako odišla, mu prišlo strašne zle od žalúdka,a trvalo to asi tak týždeň a nepomohlo mu nič nato...Potom sa po týždni nejak dostal k veštici a tá mu opísala jednu babu... a to bola tá z baru..a povedala, že to dievča sa babre v čiernej mágii, že je veľmi nebezpečná.. že to ona ho prekliela... Potom mu to hned prešlo... Po nejakom čase sme zase šli do toho baru, prišla tam tá baba sadla si k nemu a povedala : Maťko, ved ja som nechcela...A hned ako odišla mu zase bolo zle...ale do rána mu to prešlo..

no tak to je paráda.ja som napríklad vnímal mentalitu slovenska,že je uplne blbá.všade okolo mna samí alkoholik,zlatokopky a iné ....a myslel som si že to je realita,a teraz vidím že tu je kopec super mysliacich ludí.povedal by som že je nebezpečné uvažovat príliš pozitívne,ale rovnako aj príliš negatívne.vystihli ste to uplne super,diky.

Plakať sa nedá.

Mozog skutočne zachytáva vlnenie magnetických vĺn svetla, ktoré v sebe nesie informáciu a my ju zachytíme cez zmyslové orgány. V tom istom momente sa vytvorí spomienka a dôjde k prepojeniu so spomienkou, ktorú už v sebe máme a ktorá sa bezprostredne dotýka vnímaného. A práve táto spomienka je pre nás určujúca v tom, ako videné vnímame a čím sa tak brutálne odlišujeme. Kde jeden vidí čistú krásu, iný vidí hnus. Príklad, niekto vidí malé chlpatučké šteniatko a niekto batoh obťažujúcich bĺch. :o)))
Nemyslím, že by ľudia mali tendenciu vnímať veci pozitívne, skôr by som to pripísala nejakému pudu sebazáchovy a adrenalínu, aby bol mozog chránený v krajne nebezpečných situáciách. Vnímať udalosti cez nejaký optimistický filter je asi tiež nie najrozumnejšie, na čo by to bolo dobré? Ropucha je ropuchou,lepšie vedieť, čo sa dá od nej očakávať a zbytočne sa následne netrápiť.
Najrozumnejšie je udalosti vnímať neskreslene, ale zároveň ich nepreciťovať ...čo je pre nás viac menej nepredstaviteľné, ale treba sa o to aspoň pokúšať, myslím tým, že nenasierať sa zbytočne, nevybuchovať a neponárať sa do nejakých depresívnych stavov.
OZD,neviem, či dobro neporáža zlo len v rozprávkach, ale súhlasím s tým, že pre zdravý rozum a zdravé telo je rozhodne lepšie byť dobre naladený a pokojný. To, čo skutočne zaberá je hĺbka, prameniaca z pochopenia a pokoja...takže veľa sa učiť o sebe a aj o svete. :o)) (či aj ten Lenin nemal v niečom pravdu. :o)) )

To by celkom súhlasilo. Je úplne bežné, že ľudia inklinujú k pozitívnejším myšlienkam a videniu niektorých situácii, a to aj v prípadoch, ak je taká situácia viditeľne zlá ("to bude dobré, takú smolu mať nemôžem, teraz sa to podarí, ..."). V niektorých prípadoch to však môže byť zbytočný (občas škodlivý) sebaklam. Problém môže nastať, ak niekto začne vnímať veci rýdzo reálne, prípadne ak sa prikláňa k negatívnejším vidinám...

dneska som čital super članok,už v 60-tych rokoch objavili vedci že naše mozgove bunky maju receptory cez ktore vnimaju vlnenie okolo nas,napr.špecialne receptory na prijimanie svetla,takto prijimame aj negativne vibracie aj pozitivne.Ale tie negatívne možeme vo svojej hlave premienat na neškodne a pozotivne zvacsovat.tak sa možeme branit voči akemukolvek zlu a strachu,on ustupi,nema sancu vyhrat,pozitivna emocia vzdy uzdravuje,negativna može na nu vyskakovat,ale nemozu ju znicit,to dobro je silnejsie,ak si ho zacneme pestovat vo svojej hlave,začne sa to prejavovat,dokonca aj v materialnom svete.pise o tom vedecky časopis quark.

Ja napr. to nenechavam uz teraz vobec na nahodu a kazdy rok chodim preventivne na duchovnu ocistu.
Potom vsetom, co som prezil, vo mne je strach /nie velky, neodovodneny/, ze sa znovu nejako zosypem a ze skoncim v nemocnici /hoci z nemocnice ani z hospitalizacie nemam strach/. Take divne.

Ked ma knaz odklinal, tak som nekontrolovane mykal hlavou a usmieval som sa bez priciny, trvalo to asi jednu minutu. Nemusite mi verit, ale vam prisaham.

ja tomu verím. neviem sa vymotat, bludim v sebe, nedari sa atd atd. neviem, ci to moze byt tym. mam proste taky pocit, ze s nasou rodinou to neni nejak ok a taky ten divny pocit, ze ci nie sme prekliati. raz sa mi snívalo, ze ma starý otec dusil vankúšom. strašne živý sen. a ked som ho rozprávala mame, tak mi povedala, ze ci to nebol starý otec. ze nej sa podobne snivalo. tak neviem.

Dakujem, ze si mi uverila, lebo na to ludia nechcu verit a robia velku chybu!!!
Konkretne u mna sa to prejavovalo tak, ze som odmietal svoje stastie /takmer uplne/, mal som mindraky, neznasal som totalne pohlad ludi do oci, mal som permanentne take divne akoby vtierave myslienky, mal som pocit, ze moja aura je uplne cierna /akoby som ju videl/. To bola brutalita, to mi mozete verit.