Muz pedant, kritik a ziarlivec

bola som s jednym psyhologom, ale rdail mi len to, co uz som vela krat odskusala, a nepomohlo to,

viem, ze moj drahy kompenzuje svojou dokonalostou, pracovitostou, sikovnostou svoj strach, on cele roky na mna ziarlil, aj ked som mu nedavala dovody, no stacilo, ak som sa usmiala na znameho, ktoreho sme stretli na ulici, a uz mi vycital, ze mam usmev od ucha k uchu,

on mi cele roky neveri, a s tym ja uz viac nemozem spravit,

je mi to velmi luto, velmi ho milujem, ale som nespokojna, uz dlhodobo, som frustrovana, a neviem to zmenit, aj ked som skusala cokolvek,

fungovalo to len vtedy, ak som posobila dokonalo, ku inym odmerane, doma ako perfektna domaca, este lepsia milenka, v ociach druhych ako svatica, ale je to ubohe a ja to tak nechcem

Súhlasím s kafik

skús ísť do poradne aj sama, dajú ti oveľa lepšie rady ako tu na fóre.

do manzelskej poradne nemusis ist s nim. Staci, ze pojdes sama. Je to poradna pre manzleske problemy, nie vyslovene pre pary. Naozaj to skus. Ak ma take prejavy posledne roky, nieco sa stalo, ze taky zacal byt. Moze mat vnutornu krozu, o ktorej nechce hovorit a aby zakryval svoj problem, ze zlyhava, tak to kompenzuje perfekcionizmom. Naozaj tam problem je. A ty ho jasne vodis a aj on, uz len tym, ze to odmieta pripustit.

pred chvilou som napisala, ze do ziadnej poradne ho nedotiahnem, pohrda vstkym podobnym,

a najhorisie je to, ze ho milujem, aj ked je to uz asi len iluzia a pozostatok z minulosti, ked som s nim, mam chut utiect, ked nie som s nim, velmi mi chyba

čo manželská poradňa, myslíš, že by tam s tebou išiel?

pred tym som nacatu pracu aj dokoncila, ale jeho kritizovanie sposobilo to, ze hned ako zacne posudzovat, vsetko pustam z ruk, nech si to teda robi sam,

aj na seba sameho je velmi narocny, je naozaj dosledny, kazdu svoju pracu odvedie velmi presne,

pred rokmi nebol takyto, pracovity bol stale, sikovny tiez, ale taketo prejavy ma az posledne roky,

vobec si to neuvedomuje, pri rozhovoroch to nepripusti, naopak, uistuje ma o svojej laske ku mne, a opakuje, nech si to nevsimam, ale to sa neda,

vlastne si zacinam uvedomovat, ze je agresivny, a stupnuje sa to,
do ziadnej poradne ho nedotiahnem, na to je prilis velky "frajer", pohrda padavkami, a toto nie su problemy, to si iba vytvaraju slabosi a ludia, co sa nudia,

bojim sa, ze nemam na vyber, ale sa prisposobovat a tesit sa z tych prijemnych 10 %, alebo si zit aj po svojom, co by on nezniesol, a rozvod

Precitaj si, čo si teraz napísala, ako nezaujata osoba. Ak sa začneš venovať sebe, znamená to rozvod...ak sa pokusis zmeniť život k lepšiemu, znamená to rozvod. Za prvé, to nemôžeš vedieť, možno sa zmení k lepšiemu. Za druhé, ak aj by chcel rozvod, co si nemyslím, nestálo by ti to za to, ako sa takto trápiť? Je to tvoj život, tvoja voľba, ale na to si uz zabudla ...šťastná, spokojná žena je viac sexy ako utrapena, deprimovana, to ti garantujem. Bojuj za seba

Nuz, podla mna by si nemala nechat zacatu robotu tak a prenechat to jemu. Proste to urob po svojom a dokonci to. Lebo tymto mu len davas za pravdu, ze ty to robis neporiadne a on to po tebe musi davat do poriadku.

Ja viem, ze mne sa lahko hodnoti, ked som len anonymny clovek na fore, ale viem si predstavit to peklo, co mas doma. Ale ak budete mat peku spolocnu chvilu, trebars pri tom vinku, povedz mu o svojich pocitoch, povedz mu, co ti sposobuje jeho spravanie a vypocuj si jeho odpoved.

Ked bude po tebe kricat, tak ho stopni a povedz mu, nech po tebe nekrici. Musis mu urcit hranice a on musi poznat, kedy ich uz prekracuje.

Ale odporucam navstivit ti manzelsku poradnu. Pretoze tvoj muz nema problem s tebou, domacnostou, ani poriadkom. On ma problem zvladat svoje nizke sebavedomie a akceptovat nedokonalosti. Perfekcionizmus je cesta do hrobu. Viem o com pisem, kedze sama som s perfekcionizmom bojovala a zatial vyhravam.

Je to tazke aj pre toho cloveka, aj pre jeho okolie, lebo ma privysoke a nerealne naroky. A to je klucove, ze jeho naroky su nerealne a teda nesplnitelne, nikdy ten clovek spokojny nebude... s nicim a nikym. Bude nechtiac nicit zivoty. Ver mi, on to nechce a vidi, ze niekde je chyba, ale nevie kde, nedokaze to pomenovat...

dakujem, pri domacej kritike to aj robim, pustim metlu(handru, vysavac) z ruk a prenecham mu tieto cinnosti,
snazim sa ho nebrat vazne, ale neviem obist to napatie, jeho hulakanie, buzerovanie, keby bol aspon ticho, tak ano, ale neda sa to si nevsimat

spolocne deti nemame, ja mam dceru (prvy manzel tragicky zahynul), ktora studuje v prahe, a o ktoru som sa starala a nadalej staram iba ja, moj terajsi muz sa nepodielal na vychove, stale bol len v praci, doma bol iba v noci)

relax u mna je asi taky, ze si obcas idem zacvicit (aj to ma moj drahy poznamky), cez leto chodim s kamoskami cez den ku vode, ale po veceroch som doma,

ak by som chcela si obcas vyjst vecer von so znamymi, a vypila by som si, moj drahy vie spravit taky cirkus, ze mi to za to nestoji

preto sa realizujem v praci, doma nestiham, kedze z prace chodim domov az vecer, obcas si doma vecer s mojim drahym posedime pri krbe a vinku, spolu ideme obcas na vyletiky, vieme sa zabavit mimo dom, ale tieto pekne chvilky su len 10 % z celeho diania, ostatny cas je len o napeti, vycitkach, posudzovani a tak,

ak by som sa zacala sama sebe venovat, znamenalo by to rozvod, ktory zatial nechcem, ale mam obavy, ze k nemu dojde aj tak, len neskor