Dobry den, rada by som poznala nazor nejakych odbronych psychologov alebo psychiatrov na tuto zatial nie velmi psychicku poruchu alebo chorobu o ktorej som si vela nacitala iba v anglickom jazyku a som si ista ze nou trpim uz od mala a v realnom zivote mi neskutocne prekaza, rada by som vedela ci o nej niekto pocul a ma s nou nejake skusenosti a ci ju dokazu nejak liecit aj psychiatri na SLovensku kedze je pomerne znama a len nedvano preskumana choroba aj vo svete. Ide vlastne o neustale snivanie, ktore nedokazem zastavit, vytvaranie pribehov s realnymi ludmi alebo ktorych len tak stretnem na ulici, slavnymi ludmi, jednoducho v tomto snivani a predtsvach som clovekom akym by som chcela byt, je to tazke takto pisomne opisat ale nedokazem to kontrolovat a bez toho aby som den nepresnivala tak by som asi neprezila, prosim o nejaku pomoc alebo blizsie spoznanie s toutou poruchou, dakujem
Maladaptive daydreaming
Aj ja s týmto mám problém. Uvedomila som si to nedávno. Síce tým trávim nejaký čas dňa, ale zvyčajne keď som sama v izbe alebo cestujem do školy, zo školy, proste keď sa nudím. Ale keď prídu na rad povinnosti typu treba sa mi učiť na skúšky, snívanie musí prestať, aj keď sa počas učenia na chvíľku objaví, keď sa zase nudím, ale viem si povedať, že dosť a učím sa ďalej. Chcem s tým prestať a viem, že to dokážem. Veľa ľudí mi hovorí, že proste mám prestať myslieť. Akože čo? To sa dá? Lebo ja dokážem myslieť na niekoľko vecí naraz, dokonca mi radili nejakú fyzickú prácu, napríklad na záhrade, aby som vypla mozog, ale ja dokážem nad niečím aj vtedy premýšľať. Nuž, veľmi ma to otravuje, ale som rozhodnutá s tým prestať. Momentálne chodím k psychologičke kvôli depresiám a úzkostiam kvôli týraniu z detstva. Pravdepodobne z tohto mám to snenie, vo svojich snoch som odvážne dievča, ktoré sa dokáže postaviť voči nepriateľovi, bojovať za seba, ktoré má priateľov a milujúcu rodinu, záľuby. Chcem sny premeniť na realitu.
Niekedy som mávala obdobia, keď sa mi k MD ťažšie vracalo. Bolo to, keď som chodila viacej von a bola doslova prinútená vnímať realitu. Síce som sa necítila veľmi príjemne, ale bol to zvláštny pocit prísť domov, naplnená novými spomienkami a nemať potrebu utekať do MD. Ale len čo som sa ráno prebrala tak som sa k tomu postupne vracala a cítila som aj istú úľavu, že môžem utiecť do svojho "sveta". S MD som si vytvorila svet v ktorom nebolo nič nemožné, a v ktorom sa dialo to čo som ja chcela. Ale v MD som "nesnívala" len o sebe. Vlastne to sa dialo asi len v 5%, väčšinou to boli vymyslené postavy. Vlastne kvôli tomu som aj začala písať rôzne poviedky. Vždy som mala hlavu plnú nových nápadov a všetko zachytávala. Niekedy, keď som mala istej "scény" už dosť tak som ju hodila na papier a potom som sa k tomu už v MD nikdy nevrátila.
Využívali ste aj vy MD nejak podobne? Bolo to väčšinou snívanie o vás a vašich úspechov, ktoré túžite dosiahnnúť, alebo o niekom úplne inom? Vytvárali ste príbehy?
BTW momentálne som na tom tak, že nedokážem v práci vydržať bez MD dlhšie ako 15 minút. Dosť ma to obmedzuje, ale zas keď cítim stres tak mi to pomáha. Tak neviem či je to zlé alebo dobré.
meggy: U mna to bola ako keby jedna zo "zalub", cize,ked som chcela,tak som tomu podlahla, akurat v intenzivnom obdobi som na odznenie potrebovala taku polhodinu-byt zatvorena v izbe, hudba v usiach a chodit po izbe-mala som to fixovane na moju izbu.No a vtedy som spolocnost odmietala az kym to neodznelo....Zaciatok som oddialit vedela, ale uz ked to prebiehalo, tak to bolo tazke zastavit.
Zacalo sa to menit po nastupeni na VS,kedy som musela stravit viac casu medzi ludmi, vlastne sa im nedalo vyhnut, citila som stres, ale zaroven aj potrebu odputat sa od MD. Mna motivoval aj fakt,ze MD mi tvorila platonicka laska(velmi intenzivna na platonicku lasku a niekolkorocna), zozaciatku mi to vyhovovalo takto, ale potom som zistila, ze vlastne len cakam,kedy sa laska naplni aj v reale a hlavne rozhodnutie, ze ja CHCEM zit v realite....zohnala som si dokaz toho,ze sa laska nikdy nenaplni a preto ma MD aj zacalo odradzat. Musela by som tak mysliet na tu osobu. Tak mi vlastne vychadza,ze clovek,ktory to ma si to prv musi nejako znechutit. A musim uznat, ze aj pobyt medzi ludmi prispieva k tomu,aby tomu clovek zase neprepadol....aj ked,ja sa medzi ludmi neviem citit az tak dobre ako to bolo pri MD, potesenie je menej intenzivne.... ale nejake je :) Druha vec je,ze sa treba zamestnat aktivitami, ktore ta bavia.
maladaptive_past ako sa ti to podarilo, ze MD nakoniec zmizlo? Robila si preto nieco alebo to postupne odoznelo? A ako to prebiehalo u teba, ked si nemala problem to zvladat, popisala by si to blizsie?
Ahojte,mne maladaptive skoncilo,ale chyba mi to,je pravda,ze som to nemala az take zle a som si tym ventilovala zle obdobie.problem je,ze to bol pre mna najlepsi sposob ako sa uvolnit,lebo sucasne sposoby mi uz tak nepomahaju.tak sa toho drzte pokial vam to neprerasta cez hlavu.
a inak vyjadrujem sa k tomu preto lebo to mám aj ja a často ale mám to pod kontrolou v tom zmysle že ma to tak nevyrušuje ako teba napríklad, ked si spomínala pri sledovaní filmu a tak. to ja tak nemám.
100 dverí ja si myslím že dôležité je či ťa to v živote nejak výrazne obmedzuje, či ti to nejak moc zhoršuje kvalitu života. pokial sa s tým dá žiť je to ok a dokonca v tom vieš nachádzať aj nejakú radosť, alebo v tom aspoň vidieť niečo zaujímavé. napokon nejakú zvláštnosť má každý. iná vec ovšem je ako píšeš ty sama "musí to byť dôsledok niečoho. prečo človek uteká do iného sveta - lebo v tom reálnom sa dejú neznesiteľné veci..." v tom prípade je treba riešiť tú pravú príčinu. to je ti ale myslím jasné vyzeráš že si v obraze a vieš o čom točíš. je ti ale zrejme jasné že by človek svoje MP nemal zlahčovať a prehliadať tým pravú príčinu.
inak si ale myslím že je to proste návyk ako hoc ktorý iný a že je to možno podobné obsedantne kompulzívnej poruche. ak ovšem neurovedci časom nezistia že niektorí ludia majú mozog náchylnejší k MP. všeličo ohladne mozgu sa nevie a skúma, ja som v týchto záležitostiach otvorený, hoci zároveň popritom tak nejak zdravo pochybovačný.
btw chytáš pokémonov ?
jacama U : samozrejme, že mi to vadí v bežnom živote. a viem niečo aj o psychických problémoch, ale nechcem sa tu o tom baviť, akoby sme si vymieňali pokémonov :) toto je téma o MD.
podľa mňa mať iba izolovane MD sa nedá, musí to byť dôsledok niečoho. prečo človek uteká do iného sveta - lebo v tom reálnom sa dejú neznesiteľné veci...
