Potrebovala by som poradiť. Je to už rok čo mamka prišla o svoju prácu, ktorá ju napĺňala, ktorá ju bavila a doslova bola to práca na úrovni. Aj napriek snahe kontaktovať všetkých možných známych sa jej doposiaľ nepodarilo žiadnu prácu nájsť a tak ako ona tvrdí, do skladu robiť nepôjde, lebo za min. plat radšej odíde do zahraničia. Viem, že je šikovná a ľahko sa naučí robiť čokoľvek, ale nájsť prácu je ťažké. Už by sme celá rodina aj boli ochotní, aby išla pracovať do zahraničia, ale hlavný problém sú jej pomaly každodenné depky, plač, trápenie sa. Keďže spolu máme priateľský vzťah a všetko si hovoríme ,tak viem o všetkom čo ju ťaží. Ale už neviem ako mám reagovať, som so silami na konci, už ma nebaví stále ju presviedčať, že všetko bude dobré a že hlavné je, že sme všetci zdraví. Aj keby plakala tak dobre, ale tie jej reči, že keď si nič nenájde radšej zomrie a tak dostaneme aspoň peniaze od štátu, toto dospelá žena by z úst ani nemala vypustiť. Vraj to pochopím, keď sa to stane mne. Teraz ráno vstane celá splakaná, mne sa treba učiť na skúšky, ale pri toľkom strese sa to nedá. Je mi ju ľúto, neviem ako jej do tej tvrdohlavej hlavy dať, že situácie sa riešia ináč. Mal niekto podobný problém? Čo mám teda robiť?
Nezamestnanosť, smútok a depky
Nie navštívila a ani navštíviť nechce. Ja viem, že dokáže byť silná, ale tentokrát ju to nejak veľmi zlomilo. Viem, že nemala ľahký život, ale má muža, ktorí ju má rád, má nás deti, ktoré sme doslova na nej závislé tak aspoň v tom by si mala nájsť zmysel. Dobre ja som už dospelá, ale brat má ešte len 12 rokov takže stále mamu potrebuje.
navštívila nejakú odbornú pomoc? trebárs psychológa? takáto depresia sa samovoľnými silami už ťažká dá prekonať.
V zahraničí jej to je jedno, hoci aj medzi káblami niekde, lebo tam dostane aj tak viac ako niekde tu robiť podradnú robotu za pásom. Sama si prešla rôznymi zamestnaniami, ale potom sa dostala na dlhší čas na vyššie miesto tak teraz už nechce klesnúť na jednej strane ju chápem, tak nech ide aj do toho zahraničia, ale proste nech sa vschopí naberie síl, ale neviem ako s ňou pohnúť...
Chápem ju, že nechce robiť v sklade alebo za pásom, ale niekde začať musí, dostať sa medzi ľudí, do kolektívu.
A čo by chcela robiť v zahraničí?
Pretože išla na marodku a teraz posledný mesiac má podporu. Takže až teraz chce ísť. Lenže viem aký je ona citlivý človek, že tam sa bude tiež dosť trápiť. Vidím na nej, že stále dúfa, že si niečo nájde tu. Ale tak ja som jej včera povedala, že to nevidím perspektívne tak už to zobrala zas zle a sme tam kde stále. A navyše ešte nie je isté, či si niečo v zahraničí nájde, lebo všade pomaly hľadajú mladých, čo sme hľadali.
No a prečo nejde do toho zahraničia?
