Zistil som, že moja mama bola na potrate!

So mnou sla mama na potrat a v poslednej chvili si to rozmyslela.
Nakoniec je rada, ze tak neurobila. Mne ale v tazkych chvilach prislo, ze predsa to mohla urobit. Ale ono je to jedno. Narodila by som sa niekomu inemu.
Tiez sa mi nepaci potrat, minimalne aky pocit zanechalo vedomie ze ma nechceli. Na druhej strane to clovek chape, ze situacia bola tazka a mamy same maju svojich demonov, s ktorymi bojuju.
Ako povedala Blueberry, nemala by sa matka vlastnit, lebo ona je len nasou branou k tomuto svetu. Avsak ani naopak by to nemalo byt. A to vlastnenie deti, ktore je ovela castejsie. Je dobre si uvedomit, ze rodicia niesu priami tvorcovia zivota, len prostriedkom a sprievodcami na cestu tymto zivotom.
Skratka, nikto by nemal nikoho vlastnit. Ale....tato spolocnost je nastavena tak, ze clovek skratka ocakava a neda sa ani inak. Takze idealne by bolo nevlastnit a neocakavat. Ale ruku na srdce, robime to do istej miery vsetci. A plati to v kazdom jednom medzidludskom vztahu, ci uz emocionalnom alebo pracovnom.

Blueberry
Lepsie si to napisat nemohlaJe mi zle z takeho zmyslania.Najlepsie zatratit matku,ktora sa kedysi rozhodla inak,lebo to videla v ten moment ako najlepsie riesenie.Zaprite matku,aj ked "vas" vychovala a dala "vam" Všetko ako najlepsie vedela.Sebectvi najvacsieho zrna.
Nech nikdy neurobite v zuvote chybu,ktora s vami pojde cely zivot.Je mi smutno z takychto ludi.

Jedna moja kamaratka povedala o vztahu so svojou mamou:

"Ja jej davam stale nove prilezitosti byt dobrou mamou a ona ma skoro vzdy sklame. Ale ja jej to hned odpustam..."

Tato veta sa mi vryla velmi do pamati. Kamaratka vidi svoju mamu dokonale ako slabeho cloveka. Len ktora zena chce byt videna takto dokonale ako slaby clovek svojim dietatom....

Mne sa strasne "paci", ako si ludia narokuju rodicov, predovsetkym mamy, ako ich majetok. Musia splnat ich vlastne predstavy, inak ich zatracuju. Ale tito sebci by mali otvorit oci a vidiet aj tu zenu, ktora ich porodila, ako obycajneho cloveka, ktory prechadza v zivote skuskami a musi sa s nimi vyrovnat, casto ich nezvladne, pretoze nikto nie je dokonaly. Je to hnus, ze osoba, ktora cloveku dava zvycajne v zivote najviac, je tak lahko odsudzovana prave tym clovekom. Ludia v role deti su obcas hnusni sebci.

ok stara tema ale aj tak mam rad tych mudrlantov.... v pripade ze tym potratom nebol zakladatel tak nechapem, o co mu ide?? aj u nas boli potraty sice z medicinskeho hladiska (velmi rizikove tehotenstvo) ale nikdy ma nenapadlo to vidiet ako problem...

ahoj,sokovany.. mne sa stalo pred mesiacom to isté.. od malička som túžila po súrodencovi, vždy som o tom mamine rozprávala a snažila som sa ju presvedčiť aby mi "nejakeho surodenca spravili:)"..nikdy som si na jej reakcii nevšimla nič podozrivé.. až sa mi pred mesiacom dostali do rúk rozvodové papiere a oči mi sklzli na slovo interupcia..neverila som tomu..mohla som mať teraz o 4 roky mladšieho brata alebo sestru..strašne sa mi rozbuchalo srdce, ostalo mi zle a slzy sa len tak začali kotúlať po tvári..prišla som za maminou a neschopná slova som sedela na posteli a plakala a ona sa bála čo sa stalo a ked to zo mna konečne vypadlo, plakali sme spolu v objatí a povedala mi, že celých 17 rokov to nepovedala nikomu..že to nikto iny nevie a ona to dusila v sebe.. najhorší bol ten dovod - otec jej povedal, že nemá peniaze na to aby uživil mna +jeho 2dcery z prveho manželstva... o par rokov neskor sa mamina dozvedela, že dostáva obrovské odmeny, stotisicove vtedy ešte v korunach..neverim, že ju mohol takto oklamat a so slovami "dúfam, že to budeš riešiť!" odpísať svoje vlastné dieťa..milujem deti a doteraz ked niekam idem - v autobuse do školy, na rodinnu oslavu, alebo po dlhom dni domov - hovorim si, že sme mohli cestovať do školy dvaja, zabavať sa na oslave spolu, a že by som mohla prist domov a vyrozpravat sa bracekovi alebo sestre.. toto ma bude trapit cely zivot a naozaj NECHAPEM vas, ktori tu pisete že je to vec našich mam a nema nas to co boliet a nemame sa do toho starat..je vidno že vobec netušite o čom hovorite..milujeme naše mamy a boli nas to aj za ne a ten "zhluk buniek" ako to tu niekto nazval, ste boli aj vy a možete dakovat vašim rodičom že vas chceli, preto ste tu. Moja mama bola na zakroku v 3. mesiaci - vtedy ma to male 7 cm, ma nechtiky, bije mu srdce a sem tam hybne koncatinami. to nie je život?

pre šokovaného:
Ako sa dá napraviť potrat? Už ho nemožno vrátiť späť a vo väčšine prípadov je tento pohľad príčinou najväčších bolestí a bezmocnosti. Najlepšia náprava prichádza cez modlitbu a dôveru. Môžeme začať odporúčaním duše dieťaťa v modlitbe k Bohu. Modlitba je skutkom lásky a pripomína nám, že nič nie je nemožné skrze Božie milosrdenstvo. Nepoznáme presný osud dieťaťa, lebo neprijalo krst, vieme však, že naše dieťa je Božím stvorením a preto Boh ho miluje a postaral sa oň: "Aj keby matka zabudla na svoje dieťa, ja na teba nezabudnem". Prijmime dieťa do našej rodiny, dajme mu meno a nechajme zaň odslúžiť sv. omšu. Tu je príležitosť prosiť o milosť byť bližšie v duchu i v modlitbe k nenarodenému dieťatku, tu môžeme napraviť vzťah, ktorý bol raz prelomený v lone medzi dieťaťom a matkou. Sv. omša je najvyššou formou modlitby, ktorá nás zjednotí s dieťaťom i s Bohom.

Viac v publikácii Päť krokov na ceste k uzdraveniu z potratu od H. Francisovej.

ahoj

tvoja mama mala urcite dovod na to, aby isla na potrat. nebolo to len tak z roztopase. podla mna nemas preco byt polozeny ty, ju to sprevadza cely zivot a urcite to nemala lahke.

pozvam vela zien, kt. na tom tiez boli a ver mi, nie je to jednoduche pre ne. ziju s tym cely zivot ale jednoducho v danej situacii nebolo ine vyhodisko

netrap sa, tvoja mama ta ma urcite rada a vaz si, ze si ti to povedala!

právnik, stále nerozumiem, prečo to sem opisuješ zákonník. Čo tým chceš povedať?

Ja by som osobne považovala za porušenie ľudských práv, ak by mi nejaký zákon zakazoval rozhodovať o mojom tele. Je mi ľúto, ale z môjho pohľadu to dieťa ešte nie je, ale to je môj názor. Áno, táto problematika je trochu zložitejšia, pretože každý má na ňu iný pohľad, iný názor. Ale z toho, čo si napísal som sa nedozvedela nič nové, stále platí veta "ak sa narodí živé", keďže potrat u nás nie je nezákonný.

sokovany (ak sa teda este do tejto burlivej debaty vratis). Moj postoj k potratom nie je podstatny, ani moje vierovyznanie. Podstatne je, ze si zistil o svojej mame nieco,co by ti asi nikdy nenapadlo a to ta vyviedlo z rovnovahy. Len casom sa dokazes na to pozriet s "triezvou" myslou. Tvoja mama sa nezmenila, je to stale ta ista mama, ako bola predtym, ako si to zistil. Rozhodla sa tak, ako sa rozhodla, mala na to pravo. Skus tuto novu informaciu pomalicky spracovat, ak o tom vie este niekto z rodiny, porozpravaj sa s nim (ked nechces s rodicmi). Alebo sa vyspovedaj, mozno aj to ti pomoze. Kazdopadne len nezabudaj na to, aka je tvoja mama uzasna zena, lebo vychovala teba (a tusim mas este jedneho surodenca) a nekaz si tvoj pohlad na nu minulostou, ktora sa teba v podstate netyka.