Je mi smutno

zewa

Veď som napísala. Začni chodiť k terapeutovi. Najlepšie by bolo aj s manželom, ale párovú terapiu neprepláca poisťovňa. 47 rokov je ten vek, ked sa človek otočí a povie si "to je všetko"? Potrebuje chytiť druhý dych. Možno aj tá tragédia nad vami visí. Neviem či to máte medzi sebou vyrozprávané. A čo keby si išla pracovať, veď dieťa môže strážiť muž, keď on nechodí do práce. 2 roky je v pohode, môžeš ísť do práce. Žiť sa musí a keď on nie je schopný z akéhokoľvek dôvodu robiť, tak chyť lopatu do rúk ty. Možno ho to aj naštve, že ho živí žena a dostane sa späť do svojich koľají.

lamimo

Milá zewa,dakujem za odpoved,musím nazbierat silu a začat to riešit,ale ako to mám urobit to ešte neviem.Ide mi hlava prasknút,on je velmi dobrý človek má vela priatelov,ale v poslednej dobe strašne zlenivel.Zarábal pekné peniaze,ale niak to všetko zmizlo a nevie sa zas postavit na nohy.Možno aj vek mal teraz 47rokov a ja som o dost mladšia.Aj tragédia čo sa nám stala pred 3mi rokmi ho tiež asi desí stále ako mna,ale máme tu dalšie dve deti,ktoré nás potrebuju a musíme bojovat.Ak máš niaky nápad prosím napíš ho,alebo niekto iný,dakujem lamimo

zewa

Je možné, že tvoj muž je lenivý alebo má možno depresiu. To je veľmi natazko takto radiť, ked nevieme, čo sa odohráva nepozadi toho všetkého. Naozaj ti chcem odporučiť psychológa (hradiť to bude poisťovňa, nič neboj). Obávam sa totiž toho, aby si do nejakej depky, beznádeje, úzkosti nepadla ty. To by sa už potom ťažko riešilo. Zober to do svojich rúk a možno takto prídete spoločne na nejaký spôsob ako s manželom komunikovať a motivovať ho k práci. Držím palce, je to neľahká situácia.

lamimo

Ani neviem čo mám napísat,mám krásne dve zdravé deti,len problém je v mužovi,už vyše pol roka nepracuje stále si požičiavamame nemá už od koho,klame ma že pojde pracovat,ale stále nič.Všetko sa dozvedám od kamarátov,možno ma chce ukludnit,ale ja takto žit nechcem.Išla by som velmi rada do práce,ale mám len 2ročného syna,takže to nejde.Som jak v niakom uzatvorenom kruhu ráno sa zobudím,že bude lepšie ale nič sa nedeje už nevládzem.Ak by mi niekto poradil ako dalej bola by som vdačná,nemám ani na mlieko a zdá sa akoby ho to už ani netrápilo.Ak máte radu prosím napíšte ju,dakujem.Moje deti sú všetko a rada by som aby takéto niečo neprežívali,staršia je rozumná a už chápe čo sa deje,ako to mám riešit?

Natalie11

Skus si najst nejaku cinnost, ktorej sa budes venovat a nebudes za zamyslat nad takouto filozofiou samoty a smutneho zivota. Napriklad chod na zumbu, do fitka, kup si domace zviera, alebo zajdi s kamoskou na kavu, alebo napis knihu :D Ja ked nemam co robit tiez myslim na veci, ktore ale vobec nie su take strasne ako sa zdaju...