...vztahy prezivaju obcas krizy, vyhasnutie, obcas sa dvaja nevedia vymotat z bludneho kruhu stereotypu a prestanu si jeden druheho vsimat...nebola som nestastna, to nie, ale pocity osamelosti ma obcas vyradili aj na cely den, ci vecer, on bol v praci a ja doma - s placom. V praci som vsak bola k zakaznikom ako vcelicka, vzdy usmievava, svitoriva... ked prisiel on. Som uplne obycajna baba, skor baculka, ale po mame mam peknu sumernu tvar a ked si potrebujem dvihnut sebavedomie, zvlnene dlhe vlasy rozpustim po pas, obleciem si pokojne aj nieco vyzyvave, a muzi sa obzru. Ale zeby som patrila medzi tie, ktore stale mali nejakych napadnikov, to nehrozilo. Skor som v dospelosti nadobudla sebavedomie. Doma som mala manzela, ktory tiez patri medzi obycajnych dobrackych ale skratka nie medzi fesakov.
Ked ho zbadala v predajni, skoro sa mi zatocila hlava. Rozbusilo sa mi srdce ako zvon. Ked sa nam stretli oci, bolo to este horsie-silnejsie. Niektori muzi su skratka pekni. Ale on nieje pekny. On je nadherny. Najkrajsie muzske Bozie stvorenie ake som kedy videla. A tento (btw. zrely muz) ked sa nam stretli tie oci stal ako opareny akoby mu vyrazilo dych. Zoznamili sme sa. Boli sme ako nafetovani...vysmiati od ucha k uchu ako namesacni. Na tie chvile nikdy nezabudnem. Ale hned som mu povedala, ze som vydata. Par tyzdnov sme sa stretavali a ja som ho odmietala, ale ten pocit..tlak v hrudi...busenie srdca a to napatie medzi nami bolo neskutocne. Niesom frigidna, viem co je to chut na sex, ale toto bolo ine, nikdy predtym som nepocitila tuzbu po niekom konkretnom. Po par tyzdnoch sme po jednom rande skoncili v jeho aute a pomilovali sa. Bol to nadherny vecer. Domov som prisla ako v sne, manzelovi som paradoxne splnila prve posledne a to ho po rokoch prebudilo a aj on si ma zacal vsimat viac, zacal byt pozorny a opat mi vyznaval lasku...ja som ale myslelal len na NEHO. Stretavali sme sa tajne a za roznych okolnosti len aby som manzelovi nemusela nikdy vysvetlovat kde som bola, vzdy som to s niecim spojila a uzivala si milenecky pomer. Bol taky vasnivy a taky nezny. Vyynal mi lasku, myslela som aj na rozvod. Ale potom prisiel prvy pad. Velmi bolestivy. Otehotnela som. A ON sa zmenil. Pravdaze neveril ze je jeho, ved mam predsa manzela. Ale to je najmenej. Aj on je zenaty!!! A ma male deti. Zosypala som sa. Aj potratila. Zrazu mi vsetko davalo zmysel, ako sikovne vlastne on urcoval kde ako sa stretneme, to len ja som si nahovarala ze to kvoli mojmu manzelovi vediem ja. Ale v skutocnosti on riskoval omnoho viac... Chcela som to ukoncit. Milovala som ho, ale az vtedy ma to zastihlo naplno. Chybal mi ako kyslik... Opat sme sa stretli. Akoby sa nic nestalo. Slubil mi viac casu spolu... Ale niekedy to bolo len dvakrat za mesiac. Trapila som sa, nikdy som nikoho tak nemilovala. Jeden den bez neho bol narocny. Ale venoval sa rodine a ja som cakala. Druhy pad. Chcela som opustit muza a povedala som mu to. Jeho reakcia ma ale zlomila, vysvetlil mi, ze ma ma velmi vemli rad, ale chcel aby som dalej zila svoj zivot, lebo on ma aj ine zeny. Takmer som sa psychicky zrutila, manzel bol prave na sluzobke, ja som cele dni preplakala a chcela si nieco urobit. Ale nakoniec som to zvladla, chcela som zacat odznova, obcas som si este poplakala ale rozum mi vravel, ze ak to prekonam, oslobodim sa. Potom sme sa ale opat stretli. Je ho iniciativa. Chcela som si vychutnat jeho pritomnost, uzit si veceru a dat mu zbohom, bola som taka silna, ale ked ma odprevadzal domov sa vsetko opat zosypalo. Chybam mu, ze mysli na to ako sme sa spoznali, lubi ma. Aj ja jeho. Milujem ho. Opat sme spolu. Tajna zakazana laska. Raz hore, raz dolu, raz v aute, raz v hoteli, u mna doma ked je manzel na sluzobke, raz to chceme skoncit a inokedy sa vrhneme jeden druhemu do narucia akoby sme sa nevideli mesiace. Obaja vieme, ze to nema buducnost. Obaja vieme ze mozeme vela stratit. Presiel rok a ... uz nevladzem. Neviem ako dalej. Zijem dvojaky zivot, nenavidim sa za lzi a za samotny fakt, ze tento muz ma rodinu, modlim sa za JEHO manzelku aby sa to nikdy nedozvedela.......
Zakazana laska (az na same dno?)
Viem presne, čo prežívaš, prežívam práve to isté. Aj keď môj príbeh je trošku iný.
Ale presne viem ako Ti je. Žiadna telesná bolesť sa nedá prirovnať k tomu ako bolí takého rozhodnutie. To, čo cítim vo vnútri je tak hrozné, že keď stretnem tú osobu, potrebujem ju aby som aspon na chvíľu necítila tú strašnú bolesť a beznádej. Ako smrteľne chorý človek potrebuje injekciu proti bolesti, tak ja potrebujem aspon na chvíľu prítomnosť tej osoby. Ako topiaci čo sa dostal na hladinu po pár minútach a potrebuje sa nadýchnuť. Len na chvíľu, len jeden nádych.
Žiadna racionálna úvaha, rozum ani rada mi nepomôže.
Dobre viem, čo robiť. Viem, čo je správne, ale tá bolesť neprechádza, keď si poviem: "Robím správnu vec"
Kto neprežil, ťažko pochopí.
Držím palce aby bol rozum silnejší ako srdce... u mňa zatiaľ, bohužiaľ, nevyhráva.
slabai, o par rokov, ked ta zamilovanost prejde nebudes chapat, co si to stvarala. V nom si nasla to, co po com si vzdy tuzila, romantiku, adrenalin, a krasu tela...nic netrva vecne a tvoje hormonalne sibanie raz skonci. Len si nerozbij manzelstvo, lebo ked sa raz vyburis pochopis, ze stabilitu, istotu a pravu lasku mas doma...aj ked teraz to tvoj rozum jednoducho neberie...
innerworld,, asi na tom nieco bude
slabai,, nie ze spravis zas neaku hlupost,,, spominas Boha,,teda si veriaca,, tak ma napadlo, co ak by si sla s tym na spoved?neak tam tiez vysvetlila situaciu aka je,,,, ja nwm,, nic by si tym nestratila,,a ktovie, mozno by si nieco zistila,, ako dalej, ked sa tym trapis,, ktovie,,
slabai..
..tak mi napadlo,že ty asi miluješ jeho vonkajšiu schránku -krásu..ako jeho samého...lebo človeka s jeho charakterom milovať...?? celé zle toto!
milli..ďakujem pekne za takých milencov,neprosím!:)
..krásna misa ale..doživotne prázdna!:(
Napadlo ma, nie je to zvlastne? Niekto ma problem si vobec najst partnara a niekto ma tych partnerov a milencov viac.
uplne suhlasim s dolcegabbana, po 13-tich rokoch nebude ziaden vztah rovnaky ako na zaciatku, bezhlava zamilovanost uz davno opadla. kto je rozumny, tak sa tomu prisposobi a uziva si pekny vztah, hoci uz nema pri partnerovi motyle v bruchu a nepodlamuju sa mu z neho nohy. kto je nerozumny, tak vyhlasi, ze vztah uz nefunguje, hoci v nom nema ziadne vazne problemy a vrhne sa do narucia nejakeho kurevnika co prefikne vsetko co nosi sukne miesto toho, aby pracoval na svojom vztahu.
myslim si , ze zeny chchú strasne to co nemozu mat :) to co je zakazane nedostupne, myslim si ze s kazdym jednym muzom za dva tri roky budes natom istom vasen uz nebude taka ako na zaciatku sex uz nebude taky ako na zaciatku , stanu sa z vas pomaly priatelia a uz to bude uplne ine ako to je teraz ... cize clovek by mal pre seba hladat to najmensie zlo . treba pozerat na kvality cloveka , vlastnosti , ci dokaze byt obetavy , spolahlivy zodpovedny ci ako partner ma kvality akych si hodna. a neviem ci tvoj milenec je prave chlap za ktoreho by si dala ruku do ohna...tak bud rozumna , neustupna a kasli nanho ...podla mna ....urob razne koniec a uvidis ako sa k tomu postavi on ....nezabudni ze muzi takisto chcu a tuzia potom co mat nemozu:)
Manželstvo ti nefungovalo, nevera bol toho prejav a dôsledok. Život je cesta, tvoj milenec je len dalsi milnik. Pomohol ti pochopit, zbaviť sa toho nesprávneho v tvojom živote, ale musíš sa pohnúť ďalej. Jeho úloha uz skončila, on nie je ten pravý. Btw, žiadny nie je...ide o teba a tvoj život...ale to zistis. Hladaj ďalší míľnik.
