Rozmyslali ste niekedy o samovrazde?

Meretseger

eliska7, moje pokusy boli buď prostredníctvom liekov, alebo inzulínu, alebo kombinácie (som diabetička, preto inzulín). Teraz mi to pripadá minimálne zvláštne, ale tá beznádej dosť často pochádzal z hádok s matkou, bola som na ňu silne naviazaná, až kým si si vďaka terapii nedokázala povedať spásonosné "my mother´s a stranger", moja matka je cudzinec. Avšak to bol skôr ten prvý pokus, ďalšie pramenili z depresie, do ktorej som sa dostala po rozchode s priateľom. Pošahaná chémia, ako vravím.
Myšlienky a emócie... Vravela som si, že konečne budem mať pokoj a urobím službu ostatným, že každého len poteším, keďže som na príťaž. Tak zbytočný človek... Nenávisť, najmä voči sebe; druhý pokus, keď som pojedla lieky dva týždne po tom, ako som začala chodiť na psychiatriu a rozrezala som si celú ruku, bol tak ovplyvnený sebanenávisťou, že som tie lieky ani nezapíjala, hltala som ich ako lentilky, čo sa mi nikdy predtým ani potom nepodarilo:) Ale predsa len ma nejaký pud sebazáchovy donútil zavolať psychológovi, ten však na mňa nemal čas...
Väčšinou to bola automatika. Ísť do toho s jediným cieľom, mať to už za sebou a ukončiť trápenie. Automaticky napichaných 140 jednotiek inzulínu či pohltaných x kusov liekov...

Mimulus

Ak sa človek chce naozaj zabiť tak to aj spraví!!! Všetko ostatné je len trápenie pre druhých a vyžadovanie pozornosti pre toho kto sa o to pokúša. Ak sa chce naozaj niekto zabiť tak to spraví sám, bez svedkov a bez rozlúčky.

eliska7

Meretseger ake boli tvoje pokusy a z coho pochadzala tvoja beznadej? Ake si mala predtym myslienky a emocie ked si sa k tomu odhodlavala?

Meretseger

Á, tu si zgustnem... :D Ale nie.
No, nad samovraždou uvažujem od 12 rokov (teraz mám 21), pričom na prvý pokus som sa odhodlala ako čerstvá 18. Bol jediný, čo mi takmer vyšiel, nasledovné 4 nič, som odolná voči chémii. Najmä totálna beznádej, to bolo to, čo ma nútilo siahnuť si na život. Isteže to je sebecké, nesmierne, a človek nemá právo takto sa zachovať voči ostatným... ale ako neúspešný samovrah to poznám i z druhej strany, a tak takmer viem, že svoj život ukončím samovraždou, pokiaľ to nebude nejakou nehodou. Ach, a pritom je to všetko len v chorej hlave, v porušenej chémii. Nemám vážny dôvod na zabitie sa (zatiaľ, ďalšia diskusia príde potom, čo mi cukrovka začne ničiť zdravie), je to všetko len v mojej hlave. Samozrejme, takto uvažuje zdravý mozog. Chorý mozog to takto nevidí. Ten vidí len tú temnotu, ak to mám vyjadriť takto poeticky.

Mimulus

eliska7 - krásne si to napísala. takže z toho mi vyplýva len jedna vec a to, že som k...t takže čo mám robiť? Dá sa s tým vôbec niečo robiť???

eliska7

Ono je to tak - mudry clovek sa uci na chybach inych, menej mudry sa uci na svojich chybach a hlupy sa nepouci ani na vlastnych chybach. Ake knihy este citas Deria a v akej oblasti podnikas? Na mna zasa velmi pozitivne vplyva ked sa mozem rozpravat na rozne temy, ktore su castokrat v nasej spolocnosti tabu.

Deria

tiez si myslim, ze vsetci sa neschovavaju....pc je jednoducho prijemne kratenie chvile a nielen to, mna napr. vzdy zaujimali osudy druhych, clovek sa tym aj uci. napr. na chybach druhych. vraj na svojich sa ucit je hlupost.:D

Deria

@eliska, isteze som uz mala take momenty, ked sa mi nechcelo zit ale vazne nad samovrazdou som nerozmyslala. kazdy clovek je iny, na kazdeho plati nieco ine. najhorsie je, ak je clovek uplne sam. nemyslim teraz len ten pocit, ktory casom pominie. myslim sam, napr vyrasties v domove, nemas vobec ziadnu rodinu, priatelov...preto je velmi dolezite mat priatelov, aj ked jedneho-dvoch. a priatelstvo si treba chranit ako oko v hlave.:) na mna plati napr., ze ked som uz uplne na dne a vsetko sa zda beznadejne, prave vtedy ma snad zo zufalstva pochyti akysi jed a poviem si: tak uz dost, uz nechcem takto zit! a pekne si sebe vynadam asi takto: ty krava sprosta, co tu kvilis, z toho nebudes mat nic, radsej rob nieco, co si horsia nez ostatni?! az ked sa vyburim, potom zacnem logicky uvazovat. pytam sa sama seba: co ta bavi, co by si chcela? ake mas moznosti? ked zistim, ze momentalne ziadne, pustim sa do nejakej prace alebo idem si prevetrat hlavu a zacinam odznova. niekedy dostanem napad a ked nie, poviem si, ze urcite pride neskor. a pride, pretoze chcem, verim a vyuzijem vsetky moznosti. pozitivne myslenie je zaklad. ak si ho niekto nedokaze vytvorit, umiera dusevne. casto pomaha dobra literatura. u mna je to dr.josef murphy. ma na mna magicky ucinok. vzdy, ked mi je tazko, staci si precitat stranu-dve a som preladena.:)zaujimave, ze vtedy sa mi skor ci neskor vzdy zacne zrazu darit. ja som o tom presvedcena, ze to funguje. teraz som si objednala louise hay. som sice v pohode ale take knihy treba mat doma.... pre kazdy pripad.:) v dnesnom svete sa clovek musi vediet vyzbrojit dusevne, aby nesklzol do depresii.

shy

Mám pocit, že všetci na tomto fóre sú nejakým spôsobom psychicky "narušený" a to nemyslím v zlom a zdá sa mi, že všetci tu trpia depresiami a schovávajú sa na tomto fóre pred okolitým svetom