Ahojte. Neviem, ci som sam s tym problemom, ci nas je viac. Dost casto si vsak pripadam ja sam tak, ze ludi ako ja asi mnoho nebude. Uz od detstva som mal psychicke tazkosti. Dost sa pod to podpisalo i to, ze sa nasi rozviedli ked som mal sedem rokov. Bol som potom pocas prveho stupna na ZS vo vychove matky. Zial, prezil som si s nou peklo na zemi. Az potom sa podarilo ocinovi, aby som bol v jeho vychove. Ako dieta som bol hyperaktivny a to nebol len jediny problem. Casto som musel chodit ku psychiatrom i psychologom. Zial, vsetky tie strasti sa na mne podpisali a zostal som poznaceny na cely svoj zivot... V sucasnosti sice mam rodinu, som otcom desatrocneho syna, ale stale musim brat antidepresiva. Mam totiz stredne tazku depresivnu poruchu. Asi mnohi z Vas vedia, co to je depresia... Uz som aj chodil ku niekolkym psychologom aj psychiatrom aj pocas svojich poslednych dvadsat rokov svojho zivota. Ale stale mam dojem, ze psychologovia su tu tak mozno pre tych, ktori su telesne postihnuti, ci pre tych, ktori su bud hasici, zachranari alebo policajti a tak. Nie vsak pre cloveka, ako som ja. Pritom ja sam citim, ze potrebujem pomoc. Nie raz sa citim doslova uvezneny sam v sebe a tazko sa mi aj kvoli tomuto zije. Posledne som chodil ku jednemu psychologovi, ale na posledne sedenie co som mal mat v januari, som uz ani nesiel. Jednoducho som nemal chut tam ist. Zo zaciatku prve sedenia som mal aspon trochu pocit, ze mi osozia konzultacie u tohto cloveka. Len potom to uz slo akosi do stratena... To uz prestala so mnou chodit aj moja zena tam. Posledne sedenia totiz pan psycholog uz riesil kadeco, len nie to, co bolo treba. Napriklad sa so mnou zhovaral o zen budhizme, a o tomu pribuznych temach. Neviem, co si uz pocat mam to tazke stale hlavne teraz. Nie dost, ze syn je tiez hyperaktivny. A ze cela rodina, vsetci traja sme na liekoch a v lekarnach nechavame neskutocne palky! Naviac som aj bez zamestnania uz dlhsie a o inom ani nevravim, bo mohol by som tu pisat priam romany. Proste som bezradny a zivot ma bavi stale menej a menej.. :(
Neverim uz psychologom...
Prečo by tu mali byť psychológovia práve pre postihnutých? Máš mylný dojem. Práve ľudia s postihnutím sú často tí, ktorí si problém dokážu vyriešiť samy, alebo svojpomocne s človekom s rovnakým problémom. Postihnutie je ich prinúti zmeniť priority a vážne sa zamyslieť nad sebou a svojim stavom. Mnohí na sebe tvrdo pracujú. Povedal si psychológovi na rovinu, že sa o tom nechceš baviť? /zen budhizmus/ Zamysli sa nad tým v akom pomere je váš terapeutický vzťah. Tiež mám stredne ťažkú depresiu a zatiaľ som menila psychológa iba raz, aj keď som teraz mala znova pochybnosti, ale podarilo sa mi odraziť od dna bezradnosti. Hoď email, môžeme popísať.
Psychológ je človek, ktorý ti môže iba poradiť akou cestou máš ísť, a čo máš urobiť, aby nastala zmena k lepšiemu. Ale ty si ten, kto tú zmenu musí urobiť. Depresia je ťažká choroba, ked to vezmeme z ohľadu každodenného pohladu na život. Antidepresíva môžu dočasne pomôcť aby sa človek cítil lepšie, a však nie je to dlhodobé riešenie problému. Treba sa zamyslieť kedy a kde tento problém vznikol v našej mysli, ak v tomto máme jasno, potom je už iba na nás ako naložíme so svojim životom. Je dobré obklopiť sa ľudmi ktorí nás poznajú a dokážu nás povzbudiť keď nám je zle. Psychológovia sú tu od toho aby nás viedli pri tejto ceste liečenia. No hlavná úloha je na nás.
kolko rokov trpíš depresiami a aké lieky uživaš???? to znamená že lieky neučinkuju tak to cítiš????? žiadne zlepšenie, alebo výkyvy nálad raz ti je dobre potom upadok???
su rozne druhy depresíí aj larvová žial spýtaj sa psychiatra ktorú máš ty.
ja som začne 6ty rok chorá liečená u psychiatra a libido nemá tiež tak dlho ,ale musim povedat, cítim sa neporovnatelne dobre a viem že sa z toho dostanem,len som velmi pribrala velmi a to je čo ma velmi trápi.aa U psychologa sa otovrene rozprávaj o svojich pocitoch a čo ta trápi a ako to vnímaš a čo vieš pre to urobit.Oni často nevedia ako ti poradit ak sa neprejavíš, lebo na každého s tým istým problémo iné platí iná cesta k cielu.Pracuj na sebe nejaký jazykový kurz, alebo niečo čo si už dávno chcel dosiahnut atd.,počuvaj hudbu, poprechádzaj sa v senhu
možnozmena psychologa? a otvorene sa porozprávat, alebo pracovat na sebe čo možeš z tohoto stavu dostat, doma nejaké hobby niečo na čo sa možeš tešit čo ta naplni.Máš libido ako to je s tvojim sexuálnym životom v depresii?????
Podľa mňa za tých 20 rokov musíš vedieť, čo ocakavas od terapie. Tak nám to tu skús popísať, možno niekto pozná nejakého terapeuta či cloveka, čo by ti vedel pomôcť.
