Neviem ako inak by som tento problém charakterizovala. Uvedomila som si ho len nedávno, aj keď \"situácia\" trvá dlhšie. Nejde o ľúbostné vzťahy - jediného, koho mám, je môj priateľ, ten jediný mi ostal. Ide skôr o vzťahy s priateľmi, známymi. Kamarátov som stratila a ja som zistila, že je mi bez nich lepšie. Vôbec som nepociťovala stratu, smútok. Pociťujem naozaj úľavu, keď som sama. Sama sa idem najesť, nakúpiť, vybaviť. Nebavilo ma ničilo problémy typu kto si čo o mne myslí, komu sa dá veriť. Dospela som k tomu, že k nikomu a vlastne cítim voľnosť. Nie je to divné, že mi nechýbajú priatelia? Že nepotrebujem k životu iných ľudí ako priateľa Že najväčší oddych je pre mňa stráviť deň a večer osamote? Začínam sa cítiť zvláštne, keď narazím na vety typu \"bez priateľov nežijem\", \"priatelia sú pre mňa všetko...\"; keď mne akosi nechýbajú.
Nemám záujem o vzťahy ...
žiadny :D
Mimulus: Tipnem. :D 5? 10?
Asi som nemala, len ide o to, že ani ďalších nehľadám. Proste chcem byť sama a nechýbajú mi rozhovory, stretnutia a podobne.
Pretože si nemala skutočných priateľov. Ale pravdou je že dnes nemôžeš veriť nikomu. Ja som mal na FB okolo 500 priateľov. Čo myslíš, koľkí sa ozvali keď som si zrušil profil???
Aby si to raz neľutovala ak to s priateľom nevyjde. A ak si sa bála, čo si o tebe myslia, tak to si asi ani nemala bohvieakých priateľov.
Ach, asi som zvolila zlú sekciu. Myslela som, že je to o vzťahoch všeobecne.