Zmiešaná úzkostno - depresívna porucha

Katkaaa

Je tu niekto taký čo nemôže dobre spať,zaspať, vstávať na obed alebo až poobede, lebo je stále unavený?
Teraz pojedám sladké, lebo mám nekľud a je mi ľúto,že nespím. :(
Možno by mi pomohlo keby som zistila,že takéto trápenie nemám sama a možno to môže byť tým,že niesom vysporiadaná s nejakými vecami... prosím,ozvite sa niekto kto máte podobné veci- len už to trvá tak dlhú dobu... roky..neviem to ukončiť.
Myslím často na to aké by to bolo to ukončiť samovraždou lebo sa to nedá vydržať :(
Liečba mi nepomáha; trpím aj tým, že si niesom istá či mám správne stanovenú diagnózu, dané lieky, nieviem čo to vlastne somnou je a správne komunikovať so psychológom bez toho,aby som nemala úzkosť-neviem sa preto sústrediť. Najradšej by som fakt nežila neviem čo bude zajtra, a každý jeden deň je takto o *ovne.

Katkaaa

ahojte. Tiež mi nedávno diagnostikovali túto poruchu. Nemám vlastný život.
Iba sa bojím otca,mám z neho stres a strach a úzkosť a z toho vyplýva moje (ne)správanie.Nemôžem sa s ním dať do reči lebo sa bojím že na mňa ´bezdôvodne´ nakričí a ja budem zas v hajzli. Ak by mi s tým vedel niekto poradiť,píšte. Iba sa trápim, kadiaľ vedie z tohto tu východisko???? vôbec je?? musí byť!.

mimka2

urcite nie tabletky aj ked som na to myslela.treba naozaj sa premoct. ja som tak naladova ze az. nemam kam .a citim prazdno vo svojom zivote. co uz asi ti takma byt

xirenka1

fitlopta: bola som na tom podobne avsak neliecila som sa a tak s toho vsetkeho vznikli tazke depreie a nakoniec Bipolarna afektivna porucha... :(

Mimulus

Ja som zažil stavy, keď som sa nedokázal postaviť z postele, keď mi nechutilo jesť, zažil som stavy beznádeje a mám za sebou pár pokusov o samovraždu. teraz som stratil už skoro všetko vzťah, prácu, priateľov a aj hodnoty ktorým som veril sú potlačené natoľko, že si niekedy myslím že to už ani nie som ja. Ale bojujem bez liekov. pravdou je, že je to boj nie život ale ak by pri mne stáli ľudia, ktorí mi veľmi ublížili a ktorých som veľmi miloval nikdy by som nebol tam kde som teraz.

amanda23

S tymi liekmi je to velmi diskutabilne..Ak je uz clovek naozaj v stave, ze neje, nespi, nemoze nic,asi nejake prekonavanie a vzchopenie moc nepomoze, ani slniecko, priatelia, nic..Velmi zalezi, ako je clovek na tom. Druha vec je, ci tie lieky ozaj pomahaju, aj to je tak pol na pol, poznam ludi, co im lieky zachranili zivot, aj ked vedia, co je to za svinstvo, ale radsej ich jest ako pomaly a bolestivo umierat v tazkej depresii a poznam ludi, co im robili tie lieky viac zle ako dobre, vid ja a skusila som troje doteraz...

Patrix1103

Ludia snažte sa riešiť svoje problemy bez tabletiek. ide to, da sa to, len sa treba snažiť, nebyť lenivý a opúšťať sa. Každý má svoj vlastný životný príbeh tak treba hladať pričinu zlej nalady a vysrať sa na psychiatrov. Pretože u nich je považovane bežne chovanie človeka za duševnu chorobu. priklad keď ma človek strach s ludi tak ma socialnu fobiu ktoru treba liečiť tabletkami. Ale ten strach musel z niečoho vzniknuť z nejakej zlej skusenosti nevznikol iba tak. Ja som takisto neurotik ale snažim sa hladat všetky ine sposoby ako sa z toho dostať len nie tabletkami. Mám s nimi skusenosť a nechcem ich už ani vidieť, pretože viac človeku ubližia ako pomôžu. Vidťe pribalove lataky ake maju nežiaduce učinky, silno odstrašujuce.

Ddana

Roky psychoterapie a seroxat, teraz ho už neužívam, zmenili mi ho na Trittico, už vyše 10 rokov ide asi len o depresívnu fázu.