ahojte. mam skoro 30r ,rodinu .jedno dieta super muza.. tak preco toto vsetko??.. ano , mala som problemy so sebou aj na skole..malo som si verila,nevedela som sa sustredit na ucenie..nic ,ma nezaujimalo. taki zivot som mala pohodovy..ale kamosiek mi ubudalo, az som sa ocitla sama.. na samotu som si zvykla rychlo. no dnes mi to prekaza . nemam kamosky,tazko nadviazujem rozhovory. mam sice muza ale , neviem sa zmenit:((trva to uz dlho. alebo? mozno si to len namyslam? alebo som proste taka povaha. a neviem sa prijat aka som. niesom taki typ co nadava, pije ,chodi von .../nemam s kim:/...som kludnejsia , radsej sedim doma pri tv. ale som zlenivela , ako nemam pracu . a neverim si vobec:( vela krat som pocula za chrbtom , ta je divna , ta je hrozna.. ta je pica..no fakt a to preco? lebo sa trapim nad sebou. a vela veci nedokazem hned pochopit .a fakt ma to mrzelo az som plakala ked mi nieco niekto povedal..lebo vo svojom vnutry som trpela :( . som zakomplexovana koza co nevie zit ??..:(((viem sa tesit malickostiam , je to az smiesne .,,iba im. a synovi ak ma poslucha .) prosim o odpoved vasu
Citim sa ..na nic..depresia? Ziadne sebavedomie..
Mimka, len daj prosim vediet ci ti dosiel mail. na zaciatku tvojej email.adresy je bodka a takto to nechcelo poslat.
nemam ziadne plany . nikdy som nemala..akoby som ich nepotrebovala..vravim som zaujata tak sebou ze nic ma ani nezaujimalo. strasne , des .
Je tu ešte jedna vec. prostredie v ktorom sa nachádzaš teraz. Ak to, čo ti tieto pocity spôsobuje nedokážeš nejakým spôsobom identifikovať alebo odstrániť tak ti nepomôže myslieť pozitívne, pretože ak sa znovu ocitneš v tom istom kolobehu tak sa ti všetko vráti.
Fleur de lis .ano budem rada ak mi napises meil:) poradis literaturu .mimka.mimula@centrum.sk
Ahoj Mimka,
je toho viac, čo sa dá "odporučiť". No z toho, že si niečo prečítaš, zmena nepríde. Budeš sa musieť pre zmenu vedome rozhodnúť a pracovať na nej.
Ja sama mám problém so sebavedomím a s negatívnym postojom, a po prečítaní kopu kníh a vypočutia si prednášok či rád, som si konečne uvedomila, že na tom musím začať sama pracovať.
A to čo som sa dozvedela, mi aspoň pomohlo v tom, že som uverila, že zmena je možná a teda verím, že sa k nej dopracujem. Pravdu povediac sa to už zlepšuje :)
Úplne základná vec, ktorú si už asi často počula, je, že s negatívnym postojom človek ďaleko nezájde. A nabrať pozitívny postoj je jednoducho cvičenie mysle. Je to o rozhodnutí a disciplíne.
A s negatívnym postojom súvisí samozrejme aj sebaprijatie.
Ak človek nájde dobrého psychológa, tak mu to všetko zrejme uľahčí a urýchli. Ale za nás to nespraví...
Ak by si chcela nejaké odporúčania čo sa týka literatúry či audio, alebo si aspoň viacej popísať,tak sem napíš svoju mailovku a ja ti napíšem.
A zatiaľ sa aspoň rozhodni, že si každé ráno NAHLAS povieš, za čo všetko si vďačná a že tú žienku tam v zrkadle máš rada :)
Každý psychológ ti povie, že je dôležité si to povedať nahlas!
Prajem ti, aby si našla svoju cestu, na ktorej nájdeš aj radosť.
PS- Sejla: nesúhlasím, že všetci ľudia sú zlí. Ja som vďačná, za krásne priateľské vzťahy, ktoré mám, a v ktorých mám oporu v zlých časoch, a v dobrých zase o to väčšiu radosť.
Ak niekto také vzťahy už dlho nevie nájsť, podľa mňa by sa mal pozrieť aj na to, čo robí zle on sám, a nie len to hádzať na druhých, ktorí "nespĺňajú očakávania".
davdva9 ..: D naozaj dobraaaa :)))
vztah s manzelom? robi, pracuje stale .je sikovny. pride domov ma dobru naladu .obijme ma a ..mne to nestaci. nechodime nikam, nemam tvorivost pre veci. neviem kam by sme sli , kde by som nasla pokoj. dnes som sa zobudila zas s vycitkami, co bude cez den..citim strasne prazdno v sebe. bojim sa ze uz nemam rada nic a nikoho. rozmyslala som aj nad psych. ale keby aspon slnko zasvietilo,bolo by mi lepsie. ani sestru nemam pri sebe.:( ved nikoho.nepracujem , nedokazem si najst pracu a ani neni teraz v mojom okoli.
sebavedomie?
mimka, tak ľudia sú svine, ja som si všimla, hlavne na slovensku je to hrozné, akí sú ludia k sebe odporní navzájom, neprajní, vypočítaví.. Ak nemáš prácu, tak sa nečudujem tvojim depkám, lebo už samotná situácia je na nervy, ja keď nepracujem, som hrozne deprimovaná a plus ešte cudzí ľudia na teba úplne serú, prípadne si ešte kopnú, keď ťa vidia dole, tak to už raz je... Skús byť zrazu bohatá, zaneprázdnená a vždy upravená, zrazu budeš mať kamošov na každom kroku. Ale inak... venuj sa rodine úplne naplno, čo by bolo dobré pre syna, zaujímaj sa o muža a tam vonku udržiavaj falošné priatelstvá a plytké vzťahy, inak by si chcela privela..
Myslím, že ti rozumiem. Človek sa asi dlho spolieha na nejaké samoplynutie života a keď už má všetko, zostane stáť s otvorenou pusou, čo teraz.. Treba možno maličkosť, možno rekonštrukciu života.
Aký je váš vzťah s manželom?
Si na materskej? Čo planujes v budúcnosti?
