Dobrý deň,
moje problémy začali asi tak pred 3 rokmi, keď mi bolo permanentne zle od žalúdka. Pobehal som všetky možné vyšetrenia, ktoré boli negatívne, až nakoniec som po trištvrteroku skončil u psychiatra. Začal som brať antidepresíva, pomaličky sa všetko vrátilo do tak povediac normálu. Dva roky bolo všetko o.k., no od Vianoc sa to všetko opäť zhoršilo. A bolo to čím ďalej, tým horšie. Prestal som úplne chodiť do spoločnosti, nakoľko mi je v spoločnosti zle, mám závrate, je mi až na odpadnutie. Zrazu sa to všetko vrátilo na začiatok - ak to nie je ešte horšie ako na začiatku. Zmenil som psychiatra, zmenil som lieky, ale nepomohlo to (zatiaľ). Je mi stále strašne zle od žalúdka, nemám ani chuť do jedla, keď mám ísť niekde do spoločnosti, príde mi ešte stokrát horšie, až mám závrate a tak... Pomaly som úplne stratil chuť do života, nič ma nebaví... Neviem nikam ísť, som stále len zavretý doma... Áno, ja viem, že to je práve tá najhoršia chyba, že by som sa mal k tomu postaviť inak, ale bohužiaľ, nedokážem to.
Chcem sa opýtať, či sa tu náhodou nenájde niekto, kto si prešiel niečím podobným a nemohol by sa so mnou podeliť o skúsenosti, ako sa s tým vysporiadať, ako to prekonať a tak ďalej...
Ďakujem.
Depresia, psychické problémy
Antidepresíva bez predpisu - calmtonus.com Účinek se dostavil už po několika málo dnech - lepší nálada, chuť do života, klidnější spánek a usínání. Určitě pomůže v těžším období na blbou náladu a mírné deprese.
To čo som písal v minulom príspevku je z časti pravda, z časti nie. Joyce Meyer bola v detstve sexuálne zneužívaná otcom. Cítila sa tak bezcenná a nemilovaná. Čítaním Biblie nadobudla poznanie je Boh nás miluje, a že nie je nič, čo by mu v tom zabránilo. Tak sa upla do opačného extrému, že je milovaná bezpodmienečne, stačí uveriť len tomu, že Ježiš nás zbavil hriechov, a my sa už nemusíme o nič snažiť, lebo sme tým spasení. Nezbavil, pokiaľ nebudeme konať Božiu vôľu ako Ježiš Kristus, ktorý nám ukázal cestu späť k Bohu. Nestačí byť Bohom milovaný, treba mu jeho priazeň aj vrátiť, podľa prvého a najdôležitejšieho prikázania: Miluj Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. Toto je druhá časť pravdy, o ktorej Joyce mlčí. Boh je spravodlivý, a preto si spasenie treba zaslúžiť.
Cez nepríjemný žalúdok cítime nesúlad s naším duchom, čiže konáme v rozpore s ním. To čo je svetské, nie je Božské. Jedine náš duch má spojenie s Bohom, a pokiaľ poslúchneme myšlienky a pocity, ktoré nie sú v súlade s Bohom, cítime to v žalúdku. Vianoce Ti možno viac pripomenuli Božiu prítomnosť, a rozpor medzi tvojím duchom a tým čo robíš. Diabol nespí. Neustále sa snaží vkladať do nášho vedomia nesprávne myšlienky a pocity. Ak chceš byť šťastný a nemať takéto stavy, musíš sa cez svojho ducha spojiť s Bohom, a nechať sa ním viesť. Inak nemáš šancu tento boj vyhrať. Ja som to urobil a vyhral som. Vieš koľko rokov mi trvalo kým som na to prišiel? 45:) Tu máš pomôcky:)
zbs.dobrodruh.net
www.youtube.com
Ja som zažil niečo podobné, a preto Ti môžem napísať toto: Tvoj stav je ideálny na to, aby si začal chodiť s Bohom. Boh Ťa nesklame, len mu musíš neprestajne dôverovať, aj v tých najťažších životných situáciach. Nechaj Ho v sebe pôsobiť, a konaj podľa toho. Nechcej sa sám zmeniť. Len Mu povedz čo chceš u seba zmeniť, a nechaj Ho pôsobiť. Ak Tvoje chcenie bude v súlade s Božím, stane sa, skôr či neskôr. Ak sa chceš učiť ako chodiť s Bohom, nech sa Ti páči www.youtube.com
Dobrý deň. Mám mali problém. Mám 20 ročnú dcéru. KKeď mala 19 porodila dievčatko. Jej priateľ ocovstvo zamietol. Takže bude súd. Dokonca tento rok ma skušky na škole. No mňa trápi to, že je teraz strašne nervozna. Chvílku sa smeje chvílku plače. Niečo niekde položí a ani nevie kďe. Dokonca sa par krát stalo, že stratila peniaze. Stále sa mi sťažuje na bolesti hlavy. Vidim to na nej akoby mala nejake stavy. A preto by som sa chcela opýtať či je to normalne a po čase to zmizne alebo to treba liečiť z doktormi. Dakujem
Ahojte všetci .Chcem sa aj ja pridať k tejto diskusii. Práve mám ťažké obdobie lebo sa mi vrátila depresia. Už som ju raz zvládla a zvládnem ju aj teraz. Zašla som k psychiatrovi aby ma nastavil na liečbu som tam. Nebráňte sa psychiatra bohužiaľ dnešná doba je moc rýchla a dnes tam stretnete od lekárov právnikov ľudí všetkého druhu. Ja teraz pracujem na pozitívnom myslení, pokiaľ lieky zaberú. Keby niekto vedel o nejakej vhodnej literatúre bola by som mu vďačná. Prijala by som aj niekoho kto je tiež v tomto období a chcel by si o tom písať lebo hovoriť o tom treba ale najlepšie je to s človekom ktorý je v obraze aby sme si mohli vzájomne pomôcť ak by mal niekto záujem môže ma kontaktovať na tomto maile gabikah2302@gmail.com Nechcem veľmi zaťažovať rodinu lebo oni si nevedia predstaviť tie zvláštne pocity veď vy viete o čom hovorím :-) Veľa odvahy lásky a sily vám všetkým prajem
Ahojte,
depresia je zákerná choroba, pocit beznádeje, smútku, nič ťa nebaví. Len čakáš, keď budeš mať deň za sebou a dúfaš, že zajtra bude lepšie. Veci, ktorá ťa pred týmto zákerným ochorením bavili, zrazu sú ti ľahostajné. Pýtaš sa sám seba, či to zvládneš zajtra, pozajtra, popozajtra? A kedy už bude lepšie! Zrazu tvojím jedinným prianim je: ŽIŤ ZNOVA AKO PRED TOUTO ZÁKERNOU CHOROBOU! Veď som už preto toľko urobila, zdôverila som sa svojím najbližším, išla som k psychiatrovi, snažím sa myslieť pozitívne. Ale onedlho zas prídu tie myšlienky obavy z toho ako to zvládnem? Je to akoby začarovaný kruh, z ktorého by som chcela ihneď vyskočiť. Dá sa to zvládnuť?
Ahojte,
pred týždňom som začala brať antidepresíva, zatiaľ nepociťujem nejakú zmenu. Viete mi povedať, kedy začnú zaberať? Som veľmi netrpezlivá, rada by som žila ako pred tým. Mám problém so spánkom, nechutenstvom. Aká je vaša skúsenosť stačí brať AD, som čítala, že nie sú navýkové nerada by som brala lieku od spánku. Viete mi poradiť. Veľmi pekne ďakujem.
Ahojte, ja sa chcem podelit taktiez o svoju vlastnu skusenost s depresiou. Trpim nou uz od svojho detstva, kedy som zacala byt liecena. Mam to epizodicky - chvilku lieky beriem, potom nizsie davky, potom som bola uz aj par rokov uplne bez liekov. Avsak teraz naposledy po predoslych 2 rokoch bez liekov mi prisli asi tie najhorsie stavy, ake som mala za cely cas. Otrasna uzkost, panicky zachvat strachu, depresie, pocity deprsonalizacie - akoby som to vobec nebola ja...bola som tak, ze ani plakat som nevedela, hoci to zvykne aspon o trosku ulavit. Otrasne cosi, pocit uplnej beznadeje, neopisatelne pocity skratka...kto nezazil, nepochopi. Chodievala som pravidelne na rozne fora, ako aj sem, aby som mala poznatky, co zaberalo inym atd. Samozrejme som zacala opat brat lieky - Escitil 10mg, ktory mi vzdy zaberal. Moj psychiater zacal uplne zanedbatelnymi davkami. Najprv 1/4 tabletky . nezaberalo, potom polka, az som skoncila pri celej. Uzivala som cele tablety cca 3-4 tyzdne a vyrazne zlepsenie som nepocitila. Velmi som sa zacala obavat, hoci pozitivnym myslenim som sa snazila prekonat tieto obavy. Po cca 3 mesiacoch od zacatia uzivania sa konecne moj stav stabilizoval. Opat som pocitovala radost z malickosti a zo vsetkeho :-) neuveritelny pocit po tak dlhej dobe, kedy si clovek mysli, ze to uz nikdy neskonci...zacala som aj sportovat, velmi mi pomohla moja rodina a priatelia. Je velmi dolezite nestracat nadej a verit, ze lieky zacnu zaberat - lebo zacnu VZDY. Len treba byt trpezlivy a ono to pride :-) nikdy predtym sa mi este nestalo, ze by sa mi moj stav musel stabilizovavat taku neuveritelne dlhu dobu - vzdy tak cca po mesiaci to bolo znacne lepsie, teraz az po spominanych troch. Neuveritelne dlha doba pre mna, ale oplatilo sa pockat. Teraz mi este sem tam zvykne prist niekedy tak zvlastne (najma v obdobi mesntruacie - kedy sdi hormony robia co sa im zapaci :-) alebo ked mam stres a narocnejsie situacie) - ale zdaleka sa to neda porovnat s pocitmi predtym a viem to za pomoci liekov, ktore samozrejme stale uzivam poctivo upravit uz aj pozitivnym pristupom. Preto vsetci ti, ktori sa trapite pocitmi depresie, uzkostami, beznadejov, stratopv chuti zo zivota radim vam .- nebrante sa liekom v takomto pripade !!! Nie som zastanca liekov, snazim sa im vyhybat co najdlhsie to ide vo vseobecnosti, ale su stavy a ja ich velmi dobre poznam, kedy si bez liekov nepomozete. A myslim si, ze je lepsie brat lieky a trebars aj dozivotne s upravovanymi davkami, ked je to mozne, ako sa trapit zbytocne. Mne osobne to za to nestoji teda. Lieky zaberaju vzdy !!! A pri tazsich stavoch sa im clovek skratka nevyhne. Takze neprestavajte verit v lepsie, lebo to pride, ale treba pre to aj nieco spravit. Drzim palce :-)
