Asi sem vobec nepatrim... Kam ale?

Príspevok v téme: Asi sem vobec nepatrim... Kam ale?
iny ako iny

Zdravím vás v prvom rade všetkých. Neviem ani ako začať ale môj najväčší problém je v tom že neviem ani kde je problém. Keď si to zoberiem zo všeobecného hľadiska mám asi všetko čo som kedy mohol chcieť možno aj viac ale vo vnútri cítim neuveriteľné prázdno. Mám 24 rokov, super robotu a šéfa s ktorým mám kamarátsky vzťah a flexibilnú pracovnú dobu čiže robota je ok. Auto, byt a celkovo viac menej čo sa týka financií môžem povedať že som na tom viac než slušne čiže táto stránka je tiež ok. Čo sa týka medziľudských vzťahov nemám najmenší problém mám kopu kamarátov, známych aj priateľov ktorým môžem kedykoľvek aj o pol noci zavolať a viem že s nimi môžem rátať. O to viac ale nechápem stavy úzkosti ktoré ma pravidelne prepadajú a niekedy nemám už ani chuť žiť a celkovo mám pocit že musím niekam vypadnúť už sa nevrátiť a proste jednoducho začať nový život niekde úplne inde. O to viac ma trápi že neviem z čoho vyplývajú tieto stavy úzkosti a vždy to na mňa doľahne hlavne v noci kedy iba premýšľam a mám chuť sa v sekunde zbaliť a vypadnúť. Chcel by som vedieť iba jednu vec či sa toto stáva aj niekomu inému alebo mám problém hľadať niekde úplne inde.

iny ako iny

Heady - asi mi nerozumieš. Na čo som sa naposledy veľmi tešil a či mám hobby? Áno je toho dosť a venujem sa viacerým veciam lenže to je iná stránka. Nemám problém s tým že by som napríklad sedel doma a nič nerobil iba premýšľal pretože väčšinou mám nejakú aktivitu a viem čas využiť podľa možností. Kedy som sa naposledy na niečo tešil? No vždy sa nájde dôvod tešiť sa na niečo a nemyslím si že som nejaký tragéd teším sa z viacerých vecí skôr je to ale taká radosť. Ja ale asi viem z čoho moj problém vyplýva no asi si to nechcem ani sám pred sebou priznať. Alebo skôr nechcem tomu veriť.

Späť na vrch

a mám chuť sa v sekunde zbaliť a vypadnúť.

kam?

pretoze mam o tomto case presne tie iste myslienky :) lenze v utorok mam nieco, ale ked ma to dotycny odlozi, tak uz budem vrazdit..

mohli by sme dat nejaký výlet :D navrhujem atlantik, tam je vela zralokov..

Heady

Nuž, človeče, ozaj nie si sám...Keď som čítal tvoj príspevok, tak akoby som to písal ja. Ja mám 26 a tiež mám všetko, ale zároveň nemám nič. Mám vlastný byt, auto, super robotu, zarábam tak, že patrím medzi horných 10%, v našej rodine (rodičov) všetko v poriadku, zdravý som, ale tie večery - sedím si doma, sám pri mega kompe (som ajťák), nič ma nebaví, už ani hry, nič sa mi nechce...tie stavy úzkosti, stavy depresie, samoty...Na facebooku cez 500 friendov a hovno z toho...A po roku mi už aj to ticho začína vadiť. A keď sa do toho ešte pridá vietor a stromy so šumiacimi listami - čistý horor, ide ma poraziť...Ako viem čo mi chýba, ale kto má šťastie v tomto, nemá šťastie v láske. Som takmer úplne presne popísaný tu : alfablog.sk ...takže ja to mám o niečo ľahšie v tom, že viem, kde je môj problém. Ty to asi budeš musieť ešte len zistiť. A zistíš to pravdepodobne náhodou - a keď sa to stane, základ je si to uvedomiť - že si sa na to tešil, že si na to spomínal, že si pre to niečo spravil, že si získal energiu zrazu z ničoho kvôli tomu a pod...Máš nejaké hobby? Na čo si sa naposledy veľmi tešil? Z čoho si mal naposledy veľkú radosť?

Lumik

Olivienka: dobra teoria... ten prostriedok ktoreho sa mi zda najmenej je cas, chcelo by to aspon 10 priemernych vpohode zivotov a aj tak by bolo malo, co tak sledujem ako to vsetko uteka a staroba sa coraz viac blizi

Sejla

tak asi nemáš všetko, čo si kedy mohol chcieť:) A nič nespomínaš o láske.. deťoch.. a tak.. to podľa mňa celkom človeka napĺňa, žiť pre niekoho iného, kto zase žije pre teba, zistiť že anjeli existujú a t d:)

Lieenkaaaa

Vyznie to blbo mozno,ale ja musim. Skus meditovat. Pri tom sa ma cloveku vyjasnit podstata skutocneho ja. Tiez sa do toho pustim, len to odkladam na leto..

iny ako iny

olivienka - s týmto súhlasím tiež je to podla mňa tým že naše vnútro túži po väčších veciach. Ale po akých je asi otázka na ktorú sa nedá odpovedať. To čo nás tlačí dopredu je túžba a v tomto má zmysel motto: ´´cieľ je cesta´´ pretože ak dosiahneme to po čom túžime tak o to buď stratíme záujem alebo si povieme dobre a čo ďalej a vtedy si stanovíme nové ciele. Život je podľa mňa o tom ísť si stále za niečim a hlavne mať cestu preto nesúhlasím s tým zaradením sa do rutiny a pretrpieť to. Veľa krát som si povedal že ak dosiahnem to a to budem šťastný atď... Mám proste pocit že stále niečo hľadám/potrebujem ale neviem čo

Morzsi

na toto je len jedna odpoved a jedno riesenie ja som to prezila a nelutujem ze som to urobila JEZIS prijmi ho a budes OK to mi ver

lussycreat

iny ako iny je super ze si so svojim zivotom spokojny.Mat rad seba je to najdolezitejsie co moze byt.Casto krat ale nevieme kam dale ked citis prazdnotu skus to viac definovat co by mohlo tvoje prazdno vyplnit.Mozno sa tvoj zivot stal rutinou a je cas sa posunut dalej.
\" Môžeš sa chváliť z darovanou vecou koľko chceš. Pre mňa bude hrdina vždy ten kto ti to daroval. \"
Nemali by sme zivotom len plavat ale nieco mu aj ponuknut napr pomahat ludom.Daju sa robyt vela veci z ktorich budes mat dobri pocit.
Ty sam musis zistit co ti chyba a vyplnit to.Niekedy je dolezite odputat sa od materialnych hodnot.To je asi iba tak v skratke neviem ci som to dobre vysvetlila ospravedlnujem sa za moje chyby v pravopise.Kazdy clovek nachadza uspokojenie inde.ja hovorim asi sama za seba cize to nemusi byt tvoj pripad.