Mam nejaku psychicku poruchu ?

Konečne som doma :D...aj ja mám ten istý problém - vlastne nevidím to ako problém, som taká a som na to hrdá a som rada, že v tom nie som sama.

ja mám podobnú diagnózu... V podstate som sa považovala za spoločenskú bytosť ale asi za začínam meniť na presný opak. Celú strednú školu som sa napočúvala len samé keci o tom kto sa kde ožral, s kým, kto koho pretiahol a podobne. Ja som chodila od 16 cez víkendy brigádovať a na podobné nezmysly som jednoducho nemala čas. A tak som si koľkokrát pripadala aj pripadám ako z Marsu - vysvetliť niektorým ľuďom, že ja alkohol do nálady nepotrebujem, že môj mozog našťastie produkuje dostatok endorfínov je pre niektorých ľudí nonses, že môžu existovať aj iné záľuby ako len behanie šopingoch, chatovanie či FB:)

Presne aj ja som taký a nemyslím že je to psychická poruchu,si proste introvert a chceš mať klud,nebran sa tomu a rob čo chceš a čo ta bavi :-)

akoby som čítala o sebe :D

Zewa ver tomu ze staci:D Este aj zvierata - pes, macka su vyborni spolocnici. Ja som radsej vzdy samotar ako priatelit sa s niekym, len preto, aby som nebola sama ci uz doma, alebo ked som bola v zahranici. Vela ludi je samolubych, stale rozpravaju len o tom o com chvu oni , hlavne o sebe a nezaujima ich, co trapi vas, ake mate problemy, nedokazu vypocut, co niekedy cloveku staci, aj ked nedokazu pomoct a to je dolezite aspon pre mna u ludi. U mna to bolo tak, ze ked som sa vratila zo stretnutia s niekym a citila sa lepsie, radostnejsie, ako ked som odchadzala z domu, bolo to dobre znamenie, ale ked som dosla vycucnuta a v zlej nalade ani som nevedela preco, uz som takeho cloveka nevyhladavala a vyhybala sa mu.

Mali by sme založiť nejaký klub :) Mňa to tiež vytáča a práve to bol jeden z dôvodov prečo som začala takmer v 30tke chodiť na ďalšiu výšku. Tam je vyššia šanca, že človek stretne rovnako rozhľadeného človeka. A našťastie môj muž je moja krvná skupina. Aj to človeku stačí :)

a este sa napr. uplne vyzivam v samote, prachadza niekde v prirode je uplne najlepsie co moze byt, akoby som uz nemala rada ludi, lezu mi na nervy vseobecne, samozrejme mam aj par spriaznenych dusi v zivote, ale staci mi len obcas sa s nimi vidiet...Neviem si predstavit, ako pojdem po materskej dovolenke do prace, uz len predstava, ze tam mam sediet cely den medzi nejakymi idiotmi v kancelarii , cest vynimkam a trpiet ich tam ma vytaca..

nirv ti to vysvetlila najlepsie:D No neostava nic ine, ako zacat sa vyhybat tomu co ti odobera energiu, ja uz tiez zistujem, ze o niektorych ludi som prestala javit zaujem, lebo citim, ze som sa nejak zmenila a ide mi hlavu rozhodit po par hodinach debaty a zaplavy pre mna zbytocnych informacii od ludi, ktorych som mala kedysi rada. Najhorsie je tvarit sa, ze ta to zaujima a udrzovat pozornost pri debate...Sem tam ma ktosi z kamaratov taha do baru, ale nikam sa mi nechce, ked uz idem raz za par mesiacov, tak za par hodin dorazi na mna taka depka, ze to spracovavam 2 dni, musim zdrhnut a to som kedysi celkom rada takto vysedavala s kamosmi pri pivku, kym som nemala rodinu.
Uz mi nechuti alkohol a nechce sa mi pozerat, ako sa tam vsetci opijaju naokolo a coraz hlucnejsi su. No zkratka niektori ludia to povazuju za vrchol zabavy, zakoncit pracovny tyzden tym, ze sa ozeru a cely vikend rozdychavaju opicu, ako ja v rokoch okolo dvadsiatky:D No neostava ti teda nic ine, ako zmenit zivotny styl, ludi, ak sa pri starych kamosoch necitis dobre, pridu ini a dovtedy ponorit sa do knih, chodit na prechazdky - sam , alebo so psikom,sportovat a mozno niekoho coskoro postretnes, kto ma podobne pocity..

Áno, máš poruchu, volá sa to inteligencia:) ale dá sa liečiť, alkoholom, pozeranim stupidnych tv programov, trávením času v obchodných centrách a na diskotékach.

nic nenormalne, je nas viac:D