Ako by som začal. Chcel by som sa vyrozprávať, ale aj podeliť sa s vami o svoj názor, čo si myslím o dnešných ľudoch a celkovo, ako vnímam svet. Nemám s kým prebrať tieto veci, tak snáď si to prečítate, aspoň tak z nudy. Asi by bolo fajn uviesť svoj vek, mám 21.
Neviem ako je to u vás, ja osobne žijem z negatívnymi ľuďmi. Tým niekym som myslel moju rodinu. Nejdem o tom viac písať, aby to nevyznelo ako sťažovanie alebo čo. Či už človek chodí do práce, alebo len tak niekde do spoločnosti, hocikde... stretávam pomerne dosť negatívnych ľudí. Svet je živná pôda na stres, v mnoho prípadoch sa nie je čomu čudovať. Ale len málo ľudí je, čo sú dennodenne z úsmevom, vedia sa prebíjať aj cez ťažké problémy bez toho, aby to dávali veľmi najavo. U málo osôb vyžaruje aká si pozitívna energia... a hlavne viera, že sa to môže zmeniť k lepšiemu. Ja osobne mám myslím dosť náročné obdobie, ťažko chorých ľudí okolo seba. Neni ľahké sa s tým vyrovnať, ale vždy sa nájde nejaká iskierka nádeje a poviem si, to bude lepšie. Budem bojovať za svoje sny a to čo chcem, sa mi aj splní. U mnoho ľudí toto nevidím.
Zistil som, že život neni o peniazoch. Aj z mála sa dá dosť vyčarovať, keď človek chce. A je úžasné, keď to zistíte a môžťe meniť svoj život od základov. Zrazu si tak nepripúšťate tlak ľudí naokolo... staráte sa o seba. Aspoň u mňa je taká cestička nádeje, že život neni len o utprení, večne zlých ľuďoch, ale nájdu sa aj výnimky. Ako je to s týmto u vás, máte aspoň niekto rovnaké pocity ako ja?? Chcem tým poukázať na to, že život sa dá zmeniť, aj keď je to ťažké. Snáď niekoho trošku preberiem.
