Keď už nevládzem ďalej

najhorsie je, ked uz vies co je depresia, uzkost a vies ci vazit stastie a aj tak sa tych pocitov nevies zbavit, lebo zivot vzdy pripravi nejaku "lahodku" co treba stravit

eliza7 - tak ešte sem predsa len raz prispejem.

Nie, ak už raz máš tie pocity tak sa ich nikdy nezbavíš - dá sa na ne len zabudnúť a v tom ti musí niekto alebo niečo pomôcť.

Ja takéto stavy prežívam už veľmi dlho a objavil som pár vecí, ktoré by ti mohli pomôcť.
Ak je človek na dne, smutný a nešťastný tak je to extrém presne tak isto ako keď je veselý, spokojný a vyrovnaný. Z každej z týchto dvoch premenných sa dá niečo vyťažiť len musíš prísť nato čo. Ja som na jednej strane už úplná troska, no na druhej by som nezmenil ani jednu jedinú sekundu z môjho života. Sú to obrovské skúsenosti, ľudia,okamihy, problémy, ktoré ťa možno zrazili na kolená ale v konečnom dôsledku budeš oveľa silnejší človek.
Ak by som nemal ,,depresiu,, tak by som ani len netušil ako sa cítia ľudia s duševnými poruchami, ak by som nezažil utrpenie - nevedel by som si vážiť šťastie. Možno by sa oplatilo mať veľa peňazí, bezproblémový život ale ak by mal človek všetko tak po čom by túžil.
Niekto túži po peniazoch, práci, po živote bez komplikácií ale niekto naopak po láske, priateľstve a dôvere. Svet ľudí formuje a ja neľutujem ani jednu sekundu môjho života - napriek tomu že som na tom veľmi zle a dalo by sa niečo z minulosti zmeniť, nezmenil by som ani jedinú vec, ktorú som urobil a ani jedinú vetu ktorú som vyslovil.
Ja osobne s tým všetkým bojujem takým zvláštnym spôsobom, jednoducho to ignorujem - všetky problémy, začal som písať knihu a napočudovanie som konečne zistil kto sú moji skutoční priatelia...
Nehľadaj pomoc! nechaj život plynúť tak ako prichádza a problémy vnímaj jedným uchom dnu a druhým von. Budeš možno v očiach ľudí vyzerať ako úplný ignorant a sebec ale čo ťa po ostatných!

Ďakujem tým, ktorí sa venovali môjmu problému, ostatní si tu založili inú tému a diskusiu....
Napísala som sem nakoľko môj stav nie je krátkodobý, pretrváva už dosť dlhú dobu a neviem sa z tej bezradnosti vymotať a cítim ako mi pomaly život uniká, nemám z ničoho radosť...a neviem ako ďalej... čo sa týka duchovna som veriaci človek zameriavam sa dosť týmto smerom a snažím sa veriť že bude aj lepšie...preto som potrebovala poradiť, prípadne niekoho kto mal podobný problém aby mi napísal ako sa z toho dostal...preto bolo by vhodné na zváženie ostatných ktorí sa sem zapojili či si z toho niečo môžem vziať ako podporu prípadne radu.

Praveze svet je krasny len ludia si ho robia blbym miesto toho aby si vazili vsetok cas co tu mozu zit sa idu zabijat.

No isteze predsa kto je mlady nema co hovorit o smrti, tym ze mam malo rokov o zivote neviem nic a iste bude vsetko lepsie. Hovoris to a pri tom ani nevies o co ide. Ja som sa len vyjadril k svojej zivotnej situacii aj ked to nebudem konkretizovat. Skusal som milion veci presiel som cez plac,krik, ale aj dlhe obdobie pozitivneho myslenia. Moja situacia sa nezmenila len sa horsi nech skusam co mozem. Preto viem odhadnut svoju buducnost lebo nie som hlupy a vidim ako to medzi ludmi chodi, keby sme zili v narnii svet by bol krasny, ale sme tu a nie pre kazdeho bude krasny.

aký máte nazor na linku dôvery?

chcem zomriet-nevidim zmysel života a je to silnéé

Ann, prečo chceš odpadnúť? prečo máš tieto myšlienky práve dnes? čo tomu predchádzalo?

annemary budem pokracovat v myslienkach pana alsfljhsaj kedze som to ja ale zaregistroval som si nick a moja rada znie: Skus robit nieco co mas rada oddychuj. Poloz si otazku co ti v zivote chyba?
Co by pomohlo tomu aby si zmenila nazor. Chcela by si peniaze? Lasku? Auto? Dom?
Nieco musi byt vyvolavacom tvojich problemov. Najdi ho, povedz mi co ti chyba.

eliza7: Z tvojho príspevku je jasné, že si spomenula, niečo s pokojným životom a nevieš, kde máš hľadať pomoc...už to bolo spomenuté, ten psychiater alebo psychológ, ba je aj možnosť, že to by malo byť jedno, či veriaci alebo nie, za kňazom, nejde o žiadnu spoveď a pod., málokto vie, že oni tiež vedia niečo o ľudskej duši.

Naštartovať a posunúť sa ďalej, tak to chce už nejakú pomoc a hlavne, nech s tebou v takej situácií nikto nemáva a nezneuživa, nech ťa nikam netlačí..., neskôr, ak ti bude lepšie, tak sama sa zorientuješ...