Ahojte vsetci,...mam dost velky problem a uz s tym nemozem dalej zit...potrebujem sa niekomu vyrozpravat,aj ked len anonymne,...prosim neodsudte ma hned,ja viem,ze to je moja vina,ja vlastne ani neviem preco toto pisem,asi sa mi troska ulavi,...nosim v sebe privelmi tazive tajomstvo...podviedla som svojho priatela...pred 2 rokmi...on o nicom nevie a ja mu to nikdy nepoviem...nedokazem to...mali sme vtedy krizu,dost velku...byval cele tyzdne prec,lebo pracoval v inom meste,...velmi som ziarlila,...chodieval von s kamaratmi a ja,...nasla som si kamaratky a spoznala som jeho...zacalo to nevinne...par schodzok pri pohari vinka,nevinne kamaratstvo a pomahanie zvladat tazke zivotne situacie...ale...prerastlo to do niecoho ineho...prve bozky,prvy sex,...chcela som kvoli nemu opustit mojho priatela a on si ma chcel vziat za zenu,...tak to islo pol roka,...uz som to nevydrzala a povedala svojmu priatelovi o nom...ale nie vsetko...plakal...a ja tiez,...nieco sa vo mne zlomilo,zacala som mat pocit,ze s tym druhym je to hlavne vasen,ale laska...opustila som ho,...bol zniceny,ale po case sa z toho dostal,...vraj ma novu priatelku...a ja som zostala s mojim priatelom a obrovskymi neutichajucimi vycitkami svedomia...pre par noci vasne som si vysluzila,co mi patri...do konca zivota sa budem trapit...v juli mam zasnuby...neviem,ako to bude dalej,...niekedy sa hanbim pozriet sa mu do oci,ked mi hovori,ako ma ma rad,...uz som mala dni ked som chcela povedat pravdu a opustit ho,ale som hnusny zbabelec,lebo viem,ze by som zostala sama...neviem co robit,mojho priatela lubim a boli ma,co som mu urobila..co je lepsie...odniest si toto tazive bremeno do hrobu,alebo zostat na kolenach,ponizena a opustena...sama...;o((
Zradila som,oklamala som,podviedla som,....
kedže je to už 5rokov stará téma, autorku to isto už teraz netrápi !
tak na čo otvárate staré témy?!?
"je horšie byť klamaný alebo pravdou sklamaný"... to je citát. Podľa mňa by si mu to mala povedať. Veď "robiť chyby je ľudské, a odpúšťať Božské". A ak mu to nepovieš, tak potom si ho neber. (aspoň tak by som to zrobil ja, aj keď som chlap :))
ahoj, neodpustim si komentar, tiez som pritela podviedla, zacalo to skoro rovnako ako s tebou, mile usmevy, obcas stretnutia a podobne. nemali sme s partnerom krizu, len byva daleko a proste som to uz nezvladala... dalej ako k bozkom som sa s tym druhym nedostala, seklo ma, ze to uz nie. aj tak som to priatelovi povedala. plakal a vtedy som si uvedomila, aku chybu som urobila. rozisla som sa s nim, nemohla som sa tvarit, ze je vsetko ok, aj ked on tvrdil, ze sa cez to prenesie. po osmich mesiacoch sme sa stretli (teda pozvala som ho k sebe do Londyna, lebo som mala tyzden dovoleku) a bolo to nadherne, znova sme spolu a je to super, aj ked som znova v kasi, lebo je stale daleko. dufam, ze spravis, co ti srdce kaze. ver, ze priznanie ti ulavi a snad aj jemu. neoplati sa cely zivot trapit pre jednu chybu, treba zabudnut, no na to potrebujes odpustenie a to nedostanes od nikoho ineho, len od svojho mileho. zamysli sa nad tym. vravi sa, ze laska prezije vsetko a ak je to naozaj tak, tak ver v silu vasej lasky a hlavne dokaz priatelovi, ze je ten jediny, aj ked si urobila chybu. naozaj, to tvoje "male tajomstvo" by ta skor ci neskor zlomilo a radsej s nim skoncuj teraz, kym este nie ste manzelia ako potom, ked to nevydrzis a rozbijes nim manzelstvo, vztahy, mozno zivot svojim potomkom... to je moj nazor...
tych nazorov je tu dost, pravdupovediac sa mi nechcelo vsetky citat, tak neviem ci nebudem po niekom nechtiac opakovat...ale chcem ti poradit, hoci s tym nemam priamu skusenost. podviedla si svojho priatela, co od teba nebolo pekne, ale myslim, ze si to uvedomujes sama dostatocne. ci mu to povedat alebo nie, v tom ti neporadim, pretoze ty sama vies, ktora z tychto moznosti je pre vas lepsia. myslim, ze vo vseobecnosti sa neda povedat, ci je spravne po nevere priznat sa alebo nie...ved ludia su rozni, nemozes ocakavat, ze to co pomohlo druhemu paru pomoze aj vam...ale co som hlavne chcela povedat je, ze treba zdvihnut hlavu hore. su aj horsi ludia a robia sa aj ovela horsie veci. myslim, ze je hlupost aby si sa do konca svojho zivota trapila. tvoje vycitky a lutost su ti dostatocnym trestom. co sa stalo, stalo sa, pouc sa z toho, ale skus si aj odpustit.....a este, zamysli a nad tym, ci naozaj milujes svojho partnera.
Nie!! Preboha, len sa nepriznaj. Viem, ako sa citis, ja som mojho podviedla s mojim byvalym, ked bol prec. Tiez tym strasne trpim, ale uvedomujem si ze uprimnost by v tomto pripade nic nevyriesila.. Rada by som si s tebou o tom popisala...
