Ahojte vsetci,...mam dost velky problem a uz s tym nemozem dalej zit...potrebujem sa niekomu vyrozpravat,aj ked len anonymne,...prosim neodsudte ma hned,ja viem,ze to je moja vina,ja vlastne ani neviem preco toto pisem,asi sa mi troska ulavi,...nosim v sebe privelmi tazive tajomstvo...podviedla som svojho priatela...pred 2 rokmi...on o nicom nevie a ja mu to nikdy nepoviem...nedokazem to...mali sme vtedy krizu,dost velku...byval cele tyzdne prec,lebo pracoval v inom meste,...velmi som ziarlila,...chodieval von s kamaratmi a ja,...nasla som si kamaratky a spoznala som jeho...zacalo to nevinne...par schodzok pri pohari vinka,nevinne kamaratstvo a pomahanie zvladat tazke zivotne situacie...ale...prerastlo to do niecoho ineho...prve bozky,prvy sex,...chcela som kvoli nemu opustit mojho priatela a on si ma chcel vziat za zenu,...tak to islo pol roka,...uz som to nevydrzala a povedala svojmu priatelovi o nom...ale nie vsetko...plakal...a ja tiez,...nieco sa vo mne zlomilo,zacala som mat pocit,ze s tym druhym je to hlavne vasen,ale laska...opustila som ho,...bol zniceny,ale po case sa z toho dostal,...vraj ma novu priatelku...a ja som zostala s mojim priatelom a obrovskymi neutichajucimi vycitkami svedomia...pre par noci vasne som si vysluzila,co mi patri...do konca zivota sa budem trapit...v juli mam zasnuby...neviem,ako to bude dalej,...niekedy sa hanbim pozriet sa mu do oci,ked mi hovori,ako ma ma rad,...uz som mala dni ked som chcela povedat pravdu a opustit ho,ale som hnusny zbabelec,lebo viem,ze by som zostala sama...neviem co robit,mojho priatela lubim a boli ma,co som mu urobila..co je lepsie...odniest si toto tazive bremeno do hrobu,alebo zostat na kolenach,ponizena a opustena...sama...;o((
Zradila som,oklamala som,podviedla som,....
no si asi dost citliva osobka ked na to po takom dlhom case myslis...ja uz by som urcite na to aj zabudla...mozno ti pomoze ked si budes pre seba hovorit ze tvoj partner to tiez niekedy vyskusal aj s druhou..mozno prave vtedy ked ste mali tu krizu co ty vies... ale nehovor mu to je to tvoj problem musis sa s nim vyrovnat nevidim dôvod preco sa mu s tym zdôverovat
v žiadnom prípade mu to nehovor.tvoje vycitky ti ajtak ostanu a pribudnu ti este dalsie,ze si mozno pokazila to,co moze fungovat,myslim vase manzelstvo.ked niekto hodi druhemu na hlavu svoju neveru,ulavuje svojmu svedomiu, ale za aku cenu ?
a po dalsie,ziadna zena nemoze vediet,ci to iste neurobil jej priatel.aj ked sa miluju,city su city a hormony hormony.
urcite mu to nehovor a vyrovnaj sa s tym sama,cas ti pomoze
jednoduchsie je urcite nepovedat mu to a skusit na to zabudnut, ale je to jednoduchsie teraz... pravda vzdy vyjde najavo, vzdy... ani nevies odkial a predstav si ze sa to dozvie napr. po 30tich alebo aj viac rokoch.. vies co to s nim urobi? cely ten cas co ste spolu prezili bude prenho jedno velke klamstvo...
urcite mu to povedz a nes za to nasledky, uz je aj tak dost neskoro ale jednoznacne si ho neber ked to nevie... a ak veris v boha tak mu nebudes moct pred oltarom povedat ano...
sarrah,povedala si mu pred dvoma rokmi ze si ho podviedla,či uz si mu povedala že aj fyzicky alebo nie je jedno.pretože by ho to zranilo rovnakým sposobom ako v tedy s celou pravdou alebo nie.nevera nie je o pohlavnom styku,ked ti vedel v tedy odpustit a začat znova,načo prechádzat znova.je hlavné že si si ty z toho zobrala ponaučenie a o to viac si vážiš jeho ,spoločnú domácnosť a všetko okolo.
Svedomie ty si myslis ze chlapi(teda sa tak nayvaju) su neviniatka? ani by som nepovedala...ale v niecom mas pravdu.som tvojho nazoru.JE LEPSIE BYT CELY ZIVOT KLAMANY,ALEBO BYT PRAVDOU SKLAMANY???? Radsej clovek prijme pravdu(mozno to menej boli) ako ked sa nieco cele roky taji. Nikto z nas nema rad klamstva...teda si to aspon myslim
Fuj hnusne podvodnicky.Neviem ci by sa vam pacilo, keby vas chlap podvadzal a nevedeli by ste o tom. Raz sa to ten clovek dozvie a potom to bude podstatne horsie.Ako mozte hovorit ze ho lubis, ze ti huba neodpadne, keby si ho lubila, tak sa mu priznas a ponuknes mu nech si najde lepsiu ako ty. Ze nemas hambu sa za neho vydat.Bodaj by ta zralo cely zivot, ale on zato nemoze, tak bud sa priznaj, alebo vypadni z jeho zivota.
Aj ja som urobila niečo veľmi podobné... Najskôr som si myslela, že je to láska, ale neskôr som si uvedomila, že je to len hlúposť a chcem zostať so svojim priateľom. Ale v žiadnom, "žiadnom" prípade mu to nehovor!!! A kašli na to, pretože ked Ty budeš mať výčitky svedomia, pokazí sa to... Netráp sa. Stalo sa.
ja si osobne myslim ze bi si mu nemala uz viac povedat lebo ho to zlomi ked ho lubis tak s nim but mne sa nieco podobne stalo a radsej bi som to nechcel vediet uz sa to somnou bude niest do konca zivota a neviem ci uz zacnem niekedi verit snd hej a na druhej strane neboj sa aj kebi si ho nehala urcite nezostanes na ocot
Ak ho ozaj,ale ozaj lubis a neostala si s nim len z lutosti,pretoze ako si pisala plakal...plakali ste obaja,lebo este horsie sa budes citit ak si ho vezmes z lutosti.Pride prva kriza...Takze ak ho ozaj lubis,na vsetko sa snaz zabudnut a hod to za hlavu.Ty si myslis,ze chlapi nepodliehaju svojej slabosti,ak si so zenou prave nerozumie a naporudzi je daka ina laskava,chapava s velkymi kozami...Len necitia potrebu vesat nam to na nos,to len my sme sproste a vykvakame muzovi vsetko lebo si myslime,ze tak je to spravne.Figu borovu.Mali ste krizu,zazila si pekne chvile a preco mas vycitky svedomia.Ved si to chcela predsa.Nikto ta nenutil.A ak si myslis,ze to bola chyba-tak bola.Vyrovnaj sa s nou-ludia robia chyby a chybach sa ucime.Mozno som hruba,ale tak to citim ja.Maj sa pekne.
no ja na tvojom mieste by som urcite bola tak ticho ako sa len da.stav sa ze to nic nevyriesi.naco mu to mas rozpravat je to za tebou prevrat list a zi ako od zaciatku.reakcia by bol urcite ta ze byz nim viac ti neverim
