Ahojte všetci.
Takže je tu toho veľa popísaného tak sa budem snažiť poodpisovať na všetko čo som postrehla.
Nemôžem ho poslať k odborníkovi. Sme spolu len 5 mesiacov a obidvaja máme 20 rokov, to by ma hneď poslal do riti lebo on si neprizná chybu. Popíšem vám celý náš vzťah a tento problém bližšie kde vznikol aký môže byť problém a tak.
Keď sme spolu začali chodiť bol úžastný, ja som ho zo začiatku nechcela. Možno som sa bála nového vzťahu, neviem. Získal si ma svojím záujmom a pozornosťou. Keďže chodil na intrák písal mi sms ako sa mám čo robím, stále sme si písali. Aj na fb, ked prišiel na slovensko vravel mi stále aká som krásna, aký bude šťastný muž čo ma získa a tak...jasné, že keď bol triezvy nebolo to také intenzívne ako ked mal trošku vypité ale stále tam bol ten záujem z jeho strany. Keď sme spolu začali chodiť bola som najšťastnejšia žena na svete...úplne som lietala, písal mi, že ma ľúbi, že mu chýba nech už sme spolu, ako čas so mnou letí a tak. Po cca troch mesiacoh ma pozval na ples ako oslavu nás. Celkovo ma veľmi podporoval vo- vodičáku vo všetkom. POčúval a zaujmal sa o moj bývalý vzťah ktorý nedopadol dobre dokonca keď ma kontaktoval bývalý a chcel ma spať neurobil žiadnu žiarlilvostnú scénu iba ma chytil za ruku a povedal mi: ,,Láska spolu to zvládneme všetko!" Podporoval ma ako nikto predtým, veril mi vo všetkých mojich aktivitách a ja som mala silu ako nikdy pred tým. Naozaj som mala pocit, že mám pri sebe konečne silnú osobnosť ktorá ma skutočne miluje ako tvrdí. NO ale s5 k tomu plesu. Tam bol taký prvý menší konflikt medzi nami. V dedine v ktorej bol ples a z ktorej je sú veľká partia, radi si vypijú zabavia sa no ako mladý ludia chalani. na plese sa mi však moc nevenoval, síce som vždy s niekym bola a na to sa aj vyhovoril, že ples je SPOLOČENSKÁ AKCIA a nikdy som nebola sama a on sa chcel baviť aj s chalanmi, pribehol len raz za čas a venoval sa mi málo oproti iným párom. Vyčitla som mu to. No niako to zahladil a keď sme sa k tomu opatovne vrátili povedal, že sa chcel zabaviť aj s chalanmi a tak. Dobre uznala som, že som možno od nehoc chcela veľa ved v podstate som sa mala s kým baviť a nabudúce ked pôjdeme na ples budem sa snažiť aj do zábavy s jeho kamarátmi, nech sa teda bavíme aj spolu.
POtom však skončil školu lebo mu to nevyhovovalo ostal doma a akosi sme začali ísť dolu vodou aj my...Na internete ledva odpisoval, cez týžden sa neozval poriadne, alebo až v tedy keď videl, že ja naozaj nepíšem. Boli sme spolu len cez víkendy a sami len raz za týždeň. BOla som z toho smutná.
stretli sme sa a povedala som mu na rovinu:
Pozri sa mne sa zdá, že v poslednej dobe spolu trávime veľmi málo času. Nezaujímaš sa o to čo robím cez týžden, pritom by sme spolu mohli byť častejšie lebo teraz v škole nemám až tak veľa vecí...bolo tam toho viac ale pekne na rovinu som mu to povedala. Nekričala som neplakala, nerobila scény normálne ako dospelá žena som mu povedala a snažila sa vysvetliť čo potrebujem, čo mi chýba a, že sa mi zdá a mám pocit, že sa menej snaží.
Povedal mi, že on nemá pocit, že by sa menej snažil. že sme boli spolu celý víkend a že cez týžden ma nechcel otravovať lebo vedel ze mam školu a nechce ma v tomto smere obmedzovať.
Vravím dobre, však to beriem ale spýtať si sa mohol. Už neviem čo odpovedal. POvedal mi, že nad nami moc rozmýšlam a že teraz ked nie je na intráku nesedí doma za počítačom ale chodí viac vonku a tak, neodhlasuje sa a preto je stale prihlaseny a ja si myslím, že mi umyslene nepíše. Ze sa mi vždy ozve ked ma vidí a ja nad nami moc rozmýšlam a analyzujem nás. Potom som sa dozvedela, že odchádza do toho zahraničia lebo mu vyšla pracovná ponuka.
Pekne sme sa rozlúčili, a na druhý den mi vravel, že mu bolo so mnou neskutočne dobre lebo som mu konečne nič nevyčítala(pritom toho vôbec nebolo veľa, iba som mu povedala ako sa cítim), ale samozrejme bola som rada, že sa so mnou dobre cíti. Na den zien pred odchodom som dostala ružu a pri odchode mi povedal: nezabúdaj, vždy som ta miloval, milujem ta a budem ťa milovať. Nerozmýšlaj nad nami moc, lebo potom rozmýšlas nad hlupostami a to nam nerobí dobre. Nie som na niake velké prejavovanie citov ani na romantiku ale milujem ťa a chcem aby si to vedela. Ver, že ak prekonáme toto odlúzenie bude to skvelý základ pre náš vzťah. A bude to dobré!
Ako ano je to super, krásne všetko...len teraz je preč a zase s tými emociami sme na bode mrazu. Sám od seba mi ani nenapísal, že mu chýbam aj ked viem, že je to pravda. Ale daloby mi omnoho viac sily keby mi to napíše. Nie, on mi napíše, že mu nechýba absolutne nič. A ja že nič? za ničím a nikým ti nie je smutno? a on iba za tebou(ale to je zase iba také vynútené).
Ja sa snažím. Povedala som si okej...nevie prejavovať city ja budem, možno ked to uvidí u mna zvykne si na ten pocit, aj ak je to unho nové lebo doma to nevidel. Napíšem mu peknú sms, vždy ho vybozkávam ked je tu snažím sa veľmi, na vianoce dostal vysnívaný darček a bol šťastný ako malý chlapec, ked sme spoolu zaspávali snažila som sa pritúliť starať sa onho a tak...nech si zvyká. To ale asi len pomalými kročikmi a asi na to treba ja viac času.
Viem, že je dobrý chlapec. Len neviem či robím dobre a čo by som mala zlepšiť a či sa to vôbec dá zlepšiť či to praveže nepôjde len dole vodou. Možno nám odlúčenie naozaj pomôže...som z toho taká nesvoja. On si všetko akosi vykladá sam podla seba, ked som mu napísala naozaj veľmi peknú sms povedal mi , že je to aktívne. No a ked si pozriem jeho účet tak špehujem. Ale to nevadí mi povedal. Ale už len to slovo špehujem je také...no však uznajte.
Možno tiež všetko veľmi riešim a nad všetkým moc rozmýšľam, ale naozaj mi na nom záleží.
