Ahojte všetci.
Mala som 2 roky vzťah ktorý však nešťastne skončil, tak ako končí vačšina prvých lások. Po čase však prišiel môj súčastný priateľ. Bol zlatý, javil záujem snažil sa. Bol síce hanblivý ale keď si trošku vypil (brigádujem v krčme) tak mi vyznával city jedna radosť. aj cez internet mi posielal samé lichotky dokonca mi zrýmoval básničku. Začali sme spolu chodiť a zo začiatku bolo všetko krásne. Dokonc som mala vyýčitky, že ja nemilujem jeho tak veľmi ako on mňa. Lenže zrazu sa o niakko obrátilo, lichotiek je čoraz menej aj pekných slov či vyznaní. Vraví mi, že on na takéto veci nie je, že či mi nestačí vedomie, že ma miluje, môžem sa naňho spoľahnúť a 100% mu veriť.(čo je samozrejme pravda). nemá moc dobrý vzťah s mamou a tým si vysvetľujem jeho problém s vyjadrovaním citov normálne. Keď si však vypije tak by mi zniesol modré z neba aj povedal. Nepije veľa, aby to nevyzeralo, že je alkoholik. :-)
Niekde som čítala, že ak muž nevie urobiť niakuk situáciu, alebo sa nám niečo nepáči treba sa s ním o tom porozprávať. Povedala som mu to, ež sa mi zdá, že sa už tak nesnaží a tak...povedal mi, že nad nami moc rozmýšľam. Že ma miluje, miloval a bude milovať, že keby ma nemiluje tak za mnou nechodí a už dávno by to ukončil. Lenže áno, on mi to takto povie, viem, že to je pravda ale aj tak mi city neprejavuje viac, nei tak ako ked sme zacali a ako sa vraví takéto veci sa nabalujú a casom je to len horšie. Dá sa takýto partner naučiť na vyznávanie citov alebo na ich vačšie prejavovanie? Máte skúsenosti s takýmito partnermi? Som žena čo sa rada tuli a tak. Nepotrebujem aby mi každý den posielal básničky a rozprával celý den o tom aká som krásna. Len nech je trošku citlivejší.
Ďakujem za všetky odpovede
