Nechcem už žiť

cry2- nevadi mi to, nechcu ma normalne hospitalizovat a tak keby som volala rzp co mam povedat,hm? radsej takto ak znicit aj tu malicku nadej na zitie nie?

annemary, chceš si zavolať RZP? Vieš čo to ale znamená? Že sa dostaneš leda tak na uzavreté oddelenie, kde majú aj sieťové postele a pod. Vydrž do pondelka a vybav si normálnu hospitalizáciu, nerob to takto! Moja rada. Ak ti ale neprekáža uzavreté, rob ako uznáš za vhodné ty.

vie mi niekto vysvetlit co je akutny stav a co je potrebne povedat rychlej....

forgetmenot- vdaka za info mas pravdu.
No takze zacala som robit kroky- bola som v nemocnici, lebo uz som dalej nevladala, odporucil ma moj ambulantny psychiater do pezinka, lenze ten to dodrbkal, lebo ma tam neprijali a doktorka napisala ze som akutny stav nech ma nazad hospitalizuju a primar na mna nakrical a poslal ma dovod.
este dokonca jeden doktor-psychiater mi poradil nech si sadnem na kolajnice a cakam na prva rychlik a mam to iste.
takze vidis chcem pomoc ale nedostava sa mi, takze asi to fakt nema zmysel

annemary, trochu som si zalistovala v histórii tejto témy a narazila na tento tvoj príspevok:

sju- ja mám psychiku velmi zničenú!
No ja som mala pestrú minulosť-na každom kroku neprijatie, len tvrdá práca...Bola som sexuálne zneužívaná ale o tom nechcem hovorit-len ma to teraz brzdí v nadviazaní vztahu a psychické deptanie juuj-ale toto nechcem rozoberat-ja sa neľutujem akosi to niektorí myslia-len proste chcem iba poradit nič viac.
Preto vravím o tom lebo viem že potrebujem pomoc ale neviem akú a neviem ci to je važne.

annemary, robíš veľkú chybu, že o veciach, ktoré ťa zranili nechceš hovoriť. Tým pádom oddiaľuješ svoje uzdravovanie. Pokiaľ to vždy zametieš pod koberec, nepohneš sa ďalej. Potrebuješ tú ranu úplne otvoriť, vyjadriť všetky bolestivé myšlienky a pocity, ktoré v sebe nosíš a dusíš. Robia to mnohí, boja sa bolesti, ktorá určite príde, keď sa budú dotýkať zranených miest a radšej sa tomu vyhýbajú. A tak sa vyhýbajú celé roky možno aj celý život a preto ani nežijú, a nevedia, že by urobili 100-krát lepšie, ak by sa raz odvážili čeliť bolestnej minulosti, aj keď by spomínaním znova ožila a zranila ako vtedy, keď sa to stalo, ale časom by tá bolesť pomaly ustupovala, hlavne ak by vedeli, ako spracovať všetky tie negatívne myšlienky a pocity, ktoré by sa vynorili. Treba o tom rozprávať s osobou, ktorá vie, čo s tým - so psychoterapeutom, ku ktorému by si mala dôveru a ktorý by ťa tou bolestnou etapou uzdravovania previedol. Sama sa však do rozoberania minulosti nepúšťaj, aby si na tom nakoniec nebola horšie.

Toto je jediná naozaj účinná pomoc, ktorú potrebuješ + megadávky presviedčania, že si zaslúžiš lásku, že máš svoju hodnotu, že je dobre že žiješ a že môžeš byť užitočná pre x ľudí, ktorých zatiaľ nepoznáš, ale ktorých neskôr v živote stretneš. V ďalšom kroku už len odpustenie tým, čo ti tak veľmi ublížili. Na prvom mieste však potrebuješ spoznať skutočnú pravdu o tebe a o tom, čo sa ti stalo. Že je to omyl, ak si myslíš, že ty si tomu všetkému na vine alebo že si si taký osud nejakým spôsobom zaslúžila. Aj o tomto bude spomínaná psychoterapia.
Prosím, porozmýšľaj o tom a daj si šancu, šancu na krajší život. Je to namáhavá cesta, ale oplatí sa na ňu vykročiť.

annemary, jednoznačne o tom hovor - ale nie na fóre, ale s psychiatrom.

Katkaa, snažiť sa si tie myšlienky nevšímať. Ak sú nutkavého rázu, akceptovať, že sú tu a otravujú, ale neveriť, že je pravda, čo našepkávajú. Pravdaže vyhľadať pomoc najlepšie psychiatra.

Také myšlienky však nevzniknú samé od seba, musia mať za sebou nejakú príčinu . Je potrebné ju nájsť a odstrániť. Tým sa odstráni "chyba v systéme/programe" a samovražedné myšlienky ako dôsledok tej príčiny už nebudú nabiehať. Príčinou môže byť nejaké psychické zranenie, telesné či sexuálne ublíženie. Odstránenie príčiny je v tom prípade správne spracovanie prežitej traumatizujúcej udalosti - najlepšie formou psychoterapie, prípadne kombináciou psychoterapie a liekov.

Ale noták, veď život je krásny........(popravde mám dobrý matroš).........

vieš čo urob choď sa hospitalizovať do nemocnice pokiaľ je čas. Inak bude neskoro.

Katka, aj ja mam myslienky na samovrazdu.. co uz..

Annemary, uz tu bolo 1000 x napisane, ake je to v Pezinku a stale sa pytate vsetci na to iste.. vedla v teme je tiez tato ista otazka.. tak nebudte lenive, mate tam presne napisane ako to tam teraz prebieha.