Potrebovala by som poradit, ci mam ist so svojim stavom psychologovi alebo to mam nechat tak a cakat kym to prejde. Mam 23rokov.
Problem je ten, ze permanentne citim hnev. Neustale. Vnutorny nepokoj ale hlavne hnev. Rano vstanem a uz som zlostna. Su aj pokojne dni ale z tyzdna je to den/dva mozno. Vedia ma vytocit uplne malickosti. Niekto kychne nahlas, niekto zavrie dvere ked chcem otvorene, ked niekomu napr. doma vrzgaju papuce, ked si da nahlas telku, ked nieco povie, ked polozi na stol prazdnu flasu, ma prilis mily ton. Vo vnutri zrazu citim strasny tlak, zlost, agresiu, chut zarevat alebo sotit ho. Samozrjem to nerobim, navonok sa to prejavuje ze som odmerana alebo ustipacna. Alebo poviem nieco necitlive tomu cloveku. Dobre sa necitim ani ked to v sebe dusim ani ked vybuchnem. Stale citim ten hnev. Zoziera ma to, vnutorne nici, trávi, znervoznuje. Ked sa zavriem do izby tak to neprejde za par hodin, kolko krat idem taka spat a rano znova. Skusam cvicenie,ist von, pustit si hudbu, dat si bylinkovy caj, nejaky pohodovy film, malovat ale nic. Dokonca ma rozculuje ze to musim robit. Je mi z toho uz do placu. Stalo sa par nepeknych veci v mojom zivote ale to beriem normalne, ze sa proste stali, co uz. Tie ma nerozculuju. Seru ma uplne hovadiny. Ked s tym pojdem psychologovi ,,nevysmeje,, ma? Ze nech nevymyslam a pomyslim si radsej na tych, co maju vaznejsie problemy? Nie je to cele vlastne len hlupost? Tiez sa obavam , ze pred cudzim sa ta zlost skryje, je to ako nejaka zakerna osoba vo mne, ktora sa hned schova pri cudzich a vtedy je vsetko ok. takze mu to ani nebudem vediet dobre vysvetlit a popisat.neviem co mama robit.
Neustaly hnev
Potláčaš proste životné situácie, ktoré ti spôsobili veľa zlého a premietaš ich do maličkostí. Vrcholom toho je, že ak to povieš psych. on to len zbanalizuje. lebo tvoj skutočný problém je na dlhú prácu. Ak si nepriznáš že niektoreé veci v živote ta proste príliš zmohli a ľudia si budú myslieť len že máš divokú povahu, presvedčia ťa samú že to tak musí byť. Hnev je reakcia, nie len temperament. A ako každá reakcia je následkom akcie. Sám som pri sebe uzemnil pár krát takú večne nasranú anervnú osobu a už je v kľude. Takže kým sa s niekým nedostaneš do sporu, priznaj si, že je v tebe čosi čo chce von a nájdi si an to správnu osobu. A tiež cvičenie, zvieratá a horory ti môžu pomôcť. Ale to len na chvíľu
Ahoj Takzetak a vsetkým ostatným taktiež ahoj,
takto vyzerá že mám dosť možno podobný "problém" (pocit neustáleho hnevu v rôznych formách a intezite, od znechutenosti cez intezívni pocit hnevu až po neskutočnú vytočenosť bez očividného impulzu z "vonka"- ako keby moje vedomie patrilo mne, ale podvedomie (pocit hnevu) niekomu inému. A na margo tohto problému, by som ešte spomenul, že mne osobne to dá zabrat, aby som dokázal s tým hnevom existovať. Zatial sa mi to vďaka rodine, dobrým ľudom v mojom okolí a mojej ťažko skúšanej túžbe po pocite slobody a chuti do života ako tak darí.
Dôvod prečo tu vypisujem je ten, že by som ti/Vám mohol len doporučiť návštevu u jednej z týchto žien:
Jana Vránová- ( www.zzz.sk)
Renáta Stašková- (www.staskova.sk )
Tieto dve dámy spolu spolupracujú a podľa mňa tvoria tým, ktorý mi s týmto mojím/možno naším problémom dokážu konečne pomôcť.
Aby som to vysvetlil, sú to veľmi múdre zrelé ženy, ktoré sa v mojich očiach na nič nehrajú a ide im skutočne o dobro ľudí, ktorí za nimi chodia,čo je podľa mojich skúseností rovnako podstatné ako samostatná terapeutická/liečbná metóda.
Na záver nemôžem urobiť nič viac ako ti/Vám popriať čo najviac sily aby si/ste ten svoj "kríž" dokázala do doby kým to vyriešiš niest.
Ahoj
Ahoj Takzetak a vsetkým ostatným taktiež ahoj,
takto vyzerá že mám dosť možno podobný "problém" (pocit neustáleho hnevu v rôznych formách a intezite, od znechutenosti cez intezívni pocit hnevu až po neskutočnú vytočenosť bez očividného impulzu z "vonka"- ako keby moje vedomie patrilo mne, ale podvedomie (pocit hnevu) niekomu inému. A na margo tohto problému, by som ešte spomenul, že mne osobne to dá zabrat, aby som dokázal s tým hnevom existovať. Zatial sa mi to vďaka rodine, dobrým ľudom v mojom okolí a mojej ťažko skúšanej túžbe po pocite slobody a chuti do života ako tak darí.
Dôvod prečo tu vypisujem je ten, že by som ti/Vám mohol len doporučiť návštevu u jednej z týchto žien:
Jana Vránová- ( www.zzz.sk)
Renáta Stašková- (www.staskova.sk )
Tieto dve dámy spolu spolupracujú a podľa mňa tvoria tým, ktorý mi s týmto mojím/možno naším problémom dokážu konečne pomôcť.
Aby som to vysvetlil, sú to veľmi múdre zrelé ženy, ktoré sa v mojich očiach na nič nehrajú a ide im skutočne o dobro ľudí, ktorí za nimi chodia,čo je podľa mojich skúseností rovnako podstatné ako samostatná terapeutická/liečbná metóda.
Na záver nemôžem urobiť nič viac ako ti/Vám popriať čo najviac sily aby si/ste ten svoj "kríž" dokázala do doby kým to vyriešiš niest.
Ahoj
Neverila by som keby som neskusila... Skus zmenit stravu... A ukludnis sa... Sama som pred rokom dvoma takmer strielala pohladom :D a uz som pokojnejsia :) tiez mas mozno v nerovnovahe hormony, ale to tiez suvisi si stravou a stavom traviaceho traktu, moznostou vstrebavat a vyuzit spravne ziviny... Neviem ako sa stravujes, ale lieky beries a pod... Mozno aj to by nieco napovedalo....
Kym sa odhodlas navstivit psychologa, skus napriklad nejaku fyzicku aktivitu.
Jasne, ze to nie je dlhodobe riesenie, ale mozno sa ti na chvilu ulavi ked napr. poriadne strieskas boxovacie vrece. :)
Ahoj Takzetak a vsetkým ostatným taktiež ahoj,
takto vyzerá že mám dosť možno podobný \"problém\" (pocit neustáleho hnevu v rôznych formách a intezite, od celkovej znechutenosti cez intezívni pocit hnevu až po neskutočnú vytočenosť bez očividného impulzu z \"vonka\"- ako keby moje vedomie patrilo mne, ale podvedomie (pocit hnevu) niekomu inému len s rozdielom, že to u mna trvá podstatne dlhšie. A na margo tohto problému, by som ešte spomenul, že mne osobne to dá zabrat, aby som dokázal s tým hnevom koexistovať. Zatial sa mi to vďaka rodine, dobrým ľudom v mojom okolí a mojej ťažko skúšanej túžbe po pocite slobody a chuti do života ako tak darí.
Dôvod prečo tu vypisujem je ten, že by som ti/Vám mohol len doporučiť návštevu u jednej z týchto žien:
Jana Vránová- ( www.zzz.sk)
Renáta Stašková- (www.staskova.sk )
Tieto dve dámy spolu spolupracujú a podľa mňa tvoria tým, ktorý mi s týmto mojím/možno naším problémom dokážu konečne pomôcť.
Aby som to vysvetlil, sú to veľmi múdre zrelé ženy, ktoré sa v mojich očiach na nič nehrajú a ide im skutočne o dobro ľudí, ktorí za nimi chodia,čo je podľa mojich skúseností rovnako podstatné ako samostatná terapeutická/liečbná metóda.
Na záver nemôžem urobiť nič viac ako ti/Vám popriať čo najviac sily aby si/ste ten svoj \"kríž\" dokázala niesť do doby kým to vyriešiš.
Ahoj
Určite chod za psychológom, nestracaj zbytočne čas, každý deň strávený v hneve je premárnený...som si istá že ti pomôže. A určite ťa nevysmeje.
príčin pociťovaného hnevu môže byť veľa, treba zistiť tú vašu konkrétnu. Prvá, čo ma napadla je: nebude za tým potlačovaný pocit viny? Nie domnelej, ale skutočnej, ktorú si nechcete priznať, ktorú ste kedysi zatlačili do podvedomia, aby ste na ňu nemuseli myslieť (napr. podstúpenie potratu). Alebo pocit krivdy, niekto vám ublížil a podvedome cítite nespravodlivosť. V prvom prípade je riešením uznanie svojej chyby a otvorené nesenie jej následkov (prevzatie zodpovednosť za svoje činy) a v druhom odpustenie tým, ktorí vám ublížili. Určite však návštevu psychológa odporúčam, tieto stavy je dobré konzultovať s odborníkom (nie alternatívna medicína). Stav neustáleho hnevu nie je hlúposť, ale vážna vec, ktorú treba riešiť.
presne týmto trpím aj ja neviem sa s tým vysporiadat stále si hovorím,že mám byt kludna,ale nejde to ten hnev je silnejší,som stale ale stale nervozna nadavam,kričím staci uplna maličkost a mna to vytača do nepríčetnosti a tom mám už viac rokov ako ty,napr,dnes ráno manžel ustielal postel a neposkladal plachut, len ju zroloval a ja som mu povedala nech ju poriadne posklada a on že sa mu nechce a mna to tak vytočilo,že som revala ako zmyslov zbavená a už som ani nevedela najst nadavku,ktorými som ho oslovovala,použila som uplne všetky,on mi len povedal,že som psychopat a po týchto blbostiach si vždy poviem kašlem na to nič nepoviem,ale nejde mi to neviem sa ovladnut,u mna ale tento hnev funguje len doma a pritom mám dobreho manžela a syna,v práci som ešte nikdy takto nevybuchla
preco by ta mal psycholog vysmiat? Ved je to jeho praca...
Pre zaciatok, nez k nemu pojdes mozes aj ty sama zacat makat sama na sebe. Je potrebne, aby si zacala inak premyslat o veciach, ktore ta rozculuju, vniest si do zivota viac pokoja a kludu. Toto z niecoho prameni a s pomocou psychologa mozete prist na to, o co ide. Podobne stavy som prezivala v puberte, kedy som pocuvala hrozne depresivnu muziku :D Myslela som si, ze cely svet je proti mne, ze nikto ma nema rad a kazdy mi chce ublizit. Bola som dolova zlostna, ked som sa mala byt s ludmi co i len na dlhsiu chvilu a ked mal niekto iny nazor ako ja, nedokazala som to prijat. Samozrejme az postupom casu som pochopila, ze svet nie je len cierny, alebo biely, ze existuje stredna cesta, kompromisy, ze kazdy ma pravo na svoj nazor, svoju naladu, svoje zmyslanie...Pomohla mi zmena myslenia, tak ako radim aj tebe. Skus to sama najprv ale postupom casu sa urcite objednaj aj k psychologovi :)
