Ako sa vyrovnat s rozvodom

Príspevok v téme: Ako sa vyrovnat s rozvodom
smutna2000

Ahojte, ako sa mam vyrovnať s rozvodom? S muzom sme žili dlho spolu, neviem sa vyrovnať s bliziacim sa rozvodom. Mam ho stale rada, aj ked mi ublizoval nemozem zabudnúť. Koľko času este potrebujem,som na dne. Chcela by som aby to bolo už vsetko za mnou, smútok, strach, beznadej. Naplakala som sa uz dost ale nie a nie zabudut, nic ma nebaví.

lienkalenka4

smutna2000 - prečítala som si tvoj príbeh - a Blahoželám !!! konečne si nabrala odvahu odpútať sa od neho rozvodom.
Tvoj príbeh je podobný tomu môjmu. Tento mesiac je tomu 4 roky, čo som ja podávala na súd rozvodové papiere. Nevedela som sa dočkať pojednávania, ktoré bolo stanovené na august. Hned na prvom nás aj rozviedli.
Odvtedy konečne žijem, síce ťažťko, so záväzkami ALE s deťmi a spokojná. Úľava neprišla hned...možno tak pred rokom..ked som si po 3 rokoch!! od rozvodu pripustila bližšie k sebe ...muža, priateľa :)
Poviem ti je to super pocit.
Budeš to mať ťažké ked pojdeš dalej sama....ale už to že si sa odhodlala k tomuto ukazuje, že to zvládneš. Prajem veľa síl páá

Kajluc

smutna2000, ked si sa uz takto rozhodla chod do toho. Moja skusenost je presne ako tvoja a dnes 3 roky po rozvode zacinam zit sama. Ano 3 roky po rozvode. 10 rokov som verila, ze sa zmeni, nezmenil, stale hladal nove a nove zeny, zacinal nove vztahy. Boli sme spolu velmi dlho, mame spolu dve deti. Po ptvej nevere som dala sancu, no on to neskoncil iba dobre tajil, potom prisla druha vtedy sme sa rozviedli, ale stale sme spolu zili. Po druhej tretia, este stale som dufala a pri poslednej bol statocny. Uz definitivne odisiel, s tym ze nedokaze s tolkym bremenom klamstva uz existovat vedla mna. Odisiel v najhorsom obdobi, na vianoce a ja som myslela, ze bez neho to neprezijem. Prezila som, zatial. Strasne to boli, ale som si vedoma, ze nikdy sa nezmeni. Nechala som sa ponizovat z lasky k nemu prilis dlho. Preto aj tebe radim,uz necakaj.

smutna2000

Ahojte ozvyam sa zasa po case, tak uz rozvodove papiere lezia na stole, tento tyzden sa podavaju a sup sa do toho. Skoro 3 roky mi trvalo,kym som pozbierala odvahu. AJ ked mam tazke obdobie, aj ked ma este caká tazké obdobie,ale uz chcem stat na tych mojich ,,podlomených ,, nohach.

andrea225

Viem presne, čo myslíš. Ten môj sa mi tiež smial do očí, hovoril že nič nedokážem, že každá je lepšia ako ja, že o mňa nik nikdy ani nezakopne. Nadával mi a zatiaľ čo ja som ho s plačom schúlená na zemi prosila aby prestal, tak on sa smial. Keď som ho opustila pocítila som úľavu. Dokázala som veľa vecí. Mám milujúcu rodinu, priateľov a dokonca aj priateľa, ktorý si ma váži. Žiaľ po tomto všetkom mu nedokážem dať to, čo by si zaslúžil ale on čaká a rešpektuje to. Nesmieš sa báť vzoprieť sa. Poplač si v súkromí, tiež prídu chvíle, keď si nad tým poplačem, no potom si utriem slzy a idem ďalej. Viem, cítiš krivdu a chceš spravodlivosť. To chcem aj ja. Ona príde o to sa neboj. Musíš si však začať vážiť samú seba a ukázať mu to. Ubližovali nám, lebo sme im to dovolili a ukázali im, že sme slabé.

smutna2000

najhorsie je to, ze som sa s malym odstahovala k rodicom do jednej izby, kde je este aj mama a on zostal v dome a pritom povedal, ze on pojde prec,ale ja som to psychicky uz nezvladla, tie ponizovania. Mozno ho budem obranovat,ale mna to velmi bolelo,co mi hovoril,ale on si to zrejme neuvedomoval...a smiat sa nikomu do oci... ja by som si nikdy nedovolila takéto veci povedať...

andrea225

Ahoj, prečítala som si všetky komentáre. Prešla som si niečím podobným s tým rozdielom, že sme mali len vzťah a naśťastie nie dieťa. No aj ten vzťah trval dlhé roky. Rovnako psychické týranie, našiel si inú, neustále sa vracal od nej ku mne a rovnaký bludný kruh. no tá hlúpa som bola ja. Keď ju už konečne po dvoch rokoch opustil skúsili sme to znovu. No bol ešte horší ako pred tým. Po tom, ako sa mi vyhrážal samovraždou som si už povedala dosť a odišla som. Prešiel asi rok a stále mi píše, že sa zmenil, nech mu dám ešte šancu, no pri tom viem, že rieši ďalšie ženy. Pointa ? Chcela by som veriť, že sa zmenil. No sú proste ľudia, ktorí sa nemenia. Najhoršie je, že nemôžme viniť ich, pretože to my sme tie hlúpe ktoré neustále dávali šance a nádeje do niečoho, čo neexistuje. Stále nie som so všetkým zmierená a zrejme ani nikdy nebudem. Hlavne, keď minulosť stále klope na dvere a oživuje všetky spomienky. Rany na mojej psychike, ktoré zanechal sú veľké ale uź poznám svoju cenu. Mala by si si to uvedomiť tiež. Život je krátky na to, aby sme ho takto zahadzovali. Ako si napísala, ľudia ako oni sa nemenia, rokmi sa to len zhoršuje aj keď píšu pravý opak. Božie mlyny melú pomaly ale isto a im sa to všetko vráti. Nepíš, ale čiň. Ukáž, že si silná. Potom sa bude znovu snažiť vrátiť, no ty nepoľavuj. Nakoniec sa to otočí a ty budeš hore. Viem, o čom píšem.

smutna2000

TOTO MI PISAL NIRV PRED VYSE 2 ROKMI, DNES MAM NA KRKU ROZVOD, VERILA SOM V ZAZRAK... A MEDZITYM SA STALO VELA,DALSIE PODVODY,UBLIZOVANIA... CLOVEK SA NEMENI, JE TO ESTE HORSIE

To znie ako hlúpy nápad. Ako ti ublizoval? Prečo si myslíš že jeho sľub to vyrieši, ked to nechal.zájsť tak ďaleko? Ty ho pustis k sebe, chvíľu bude ako med a potom ti zas ublíži. A koho to bude vina? Tvoja. Lebo veríš v zázraky...ludia sa nemenia, a ak áno, tak iba ak sami chcú. A od chcenia po zmenu je velmi dlhá cesta. Ale ty si zúfalá z predstavy že budeš sama, tak si radšej necháš znova ublížiť, lebo teraz ťa to neboli, na zle sa rychlo zabúda, ked ťa hnev opustil. Ked si sama, začnú sa ti vynárať tie príjemné chvíle....dobre si to rozmysli.

smutna2000

Praveze nemam ujasnene co chcem, chcem klud, pohodu, lasku. Velmi je tazke koli dietatu sa rozviest ale aj ja som si myslela, ze je to moj osudovy muz.vsetko som odpustila aj tak nepomohlo, clovek sa nezmeni a bude si robit co chce, lebo si mysli, ze mu patri cely svet. Prosím ak je tu niekto taky, co rozmysla, ze da xy sancu niekomu, nedavajte tu sancu. Raz sa da, ale viackrát, to sa len clovek mota v jednom bludnom kruhu a jedine si privodi zdravotne tazkosti.

kafe

a už si si ujasnila ty sama pre seba čo chceš? To že si mu dala šancu nevadí, aspoň si skúsila všetky riešenia a vyraďovacou metódou došla k poslednému. Zvládneš to. Musíš to zvládnuť. A ak to nezvládneš, tak to budeš pekne pomaličky rozdýchavať.

smutna2000

Ahojte, ubehli 2 roky, dala som sancu 1x,2x ale zial je to horsie. Ti co mi radili, ze odist od neho, mali pravdu. Syn je vacsi a ja sa trapim stale viac. Ti co odpustia a veria, ze sa to zmeni, nezmeni sa to...