Depresia - nezáujem o život

Príspevok v téme: Depresia - nezáujem o život
Shinody33

Čaute,

už dlhší čas trpím podľa všetkého depresiou. Bol som párkrát u psychiatra a predpísal mi lieky. Zo začiatku sa to čiastočne zlepšilo, ale posledné mesiace to ide so mnou riadne dole kopcom.
Opäť prestávam jesť, ťažko sa mi spí, stačí mi maličkosť a už sa mi v hlave spustí príval negatívnych myšlienok, ktoré nejde zastaviť.
Neviem, či to môžem nazvať pokusom o samovraždu, ale jedného dňa som to proste už nevydržal a zožral všetky lieky, ktoré som mal, už som to chcel ukončiť. Uchýlil som sa k sebapoškodzovaniu, avšak nikdy som si nerezal zápästie, mal som strach, ale aj tak to hnusne vyzerá po oboch rukách.
Snažím sa na to nemyslieť, nejak zabaviť svoju myseľ, aby som nemyslel na hlúposti, ale nedá sa to. Mám tušenie, že si opäť niečo vyvediem, ale v tomto momente mi je to jedno.
Všetko sa začalo, keď som sa zaľúbil do kolegyne a ona do mňa nie. Všetko sa vtedy rozsypalo. Veľmi ťažko sa mi takto pracuje a ona neskutočne ovplyvňuje moju náladu. Rozmýšľal som aj nad výpoveďou, ale to nie je len tak, v dnešnej dobe zmeniť prácu a myslím si, že aj tak by som tie problémy nevyriešil.
Strašne ma to trápi, že nemám priateľku a nechápem prečo. Mám prácu, nežijem s rodičmi, starám sa sám o seba a proste nič. A to je proste všade, absolútny nezáujem o všetko. Nič ma vôbec nezaujíma, neviem na koho sa mám obrátiť, s kým sa porozprávať. Proste neviem, čo mám robiť, som úplne stratený.
Mám nové tabletky na spanie, dva balíčky a keď sa to v najbližšom čase nezmení, tak si ich zoberiem a budem dúfať, že sa už nikdy nepreberiem ...

mnamka257

s tabletkami a psychiatrom to tiez netreba prehanat, aj ked ti mozu pomoct, ale pokial sa budes na nich spoliehat, pripustis si, ze si naozaj na tom psychicky zle a nic ti uz nepomoze, no jedine co ti moze pomoct, si ty sam! co najskor tu vypved podaj! ja viem, ze v dnesnej dobe to s pracou nie je vacsinou lahke, ale zivot je urcite vzacnejsi a ten problem sa urcite zmierni, ked ju nebudes mat kazdy den na ociach, spoznas novych ludi, mozno novu lasku a to ti zamestna mysel, hlavne nebud zavrety doma a potom v praci a stale nad tym nepremyslaj. pokial sa nemas s kym o tom porozpravat, napis mi na mail: sharpay...@azet.sk

deadsoul

Som na tom podobne. Do piatku to skúsim ešte vydržať. Potom si kúpim asi zbraň a odbachnem sa, alebo deka heráku a končím.

Shinody33

Tak čo mám robiť? Ja by som bol veľmi rád, keby som sa na ňu mohol vykašľať, že keď ju uvidím, tak to so mnou nič neurobí a nebudem cítiť bolesť ako teraz. Veď ja to nerobím naschvál, neviem ovládať pocity.

Shinody33

Nie, nie som na tom lepšie, zatiaľ nič nepomáha. Akurát sa nerežem, ale veľmi ma to láka, žiletky mám pripravené na skrini a často som mal nutkanie si ublížiť, ale od posledného rezania som sa k tomu neodhodlal.
Je to skôr horšie. Som neskutočne plný hnevu a neviem ako ho mám vyventilovať. Stále, keď chodím spať, tak cítim taký balvan na hrudi a rád by som sa ho zbavil, aby sa mi ľahšie dýchalo.
Kolegyňa do ktorej som sa zaľúbil, mala predslov voči mne a už je to mesiac, čo sme sa vôbec nebavili a strašne to bolí, je to neskutočne ako môže zlomené srdce bolieť. Ale, končím v tej práci, zmluvu nechcem predĺžiť a od septembra už tam chodiť nebudem. Či to pomôže, to neviem

deadsoul

Ahoj Shinody33, som na tom podobne vo veľa veciach, čo si tu písal. Zaujímalo by ma, či už sa na tom lepšie a ak áno, čo ti pomohlo

tojeuzjedno

Este viem aj z vlastnej skusenosti,po prvykrat ked som sa odhodlal a bolo to neunosne som isiel za lekarmi a po dlhej dobe ,co som sa sam umaral v depresiach a roznych stavoch.Tak mi bola odporuceny uz neviem ako sa topresne nazyva,ale je to aj skupinova terapiaa mozem tidat aj kontakt.Naozaj to su veci ,ktore dokazu pomoct,a aj ked je clovek medzi inymi a nechce sa mi to tu do podrobna vypisovat,vprvom rade,je tu ta moznost a daj si to ako taku istu moznost skusit to,a zarad to v rebricku pred tu samovrazdu:)

tojeuzjedno

Ako si na tom Shinody,sice asi nie moc dobra otazka,ale precital som si to tu.A mohol by si napisat,ja mam podobne stavy,alebo aj v minulosti aj nie tak davnej.Som prezival uplne toto iste co ty,a niekedy staci uplne malo,a zivot sa zmeni k lepsiemu.Poznam presne aj totoiste so zenou,prezival som to tak isto,plus som k tomu mal ine problemy,ale presiel som cez to.Neviem ja mam taku skusenost,ze ked sa tie hnusne depresie a vsetko to pochmurne strati,vzdy pride taka chut do zivota ,ze ta vseetko opat prebije.Moj pripad je momentalne ten,ze asi mi uz bolo privelmi dobre,tak som si ten zivot chcel skomplikovat sam ,tym co som spravil:)Ale aj po tychto dnoch co s zamyslam ,prichadzam na pricinu,preco a co je za tym ,ze som konal ako som konal.Drzim tipalce,a ak chces napis kontakt na seba,alebo mi napis na gabrielitino@azet.sk