Neviem ako dalej, už nevidím riešenie...

Príspevok v téme: Neviem ako dalej, už nevidím riešenie...
Michael022

Volám sa Michal, mám 26 rokov, bývam v BA.
Ako začať? Stratil som zamestnanie, rodina (mama a otec) ma odcudzila už dávno zato ako som sa správal, aký som mal charakter. Najlepší priateľ sa udrel do tváre a prišiel som o všetko.
Vtedy som si myslel že samovražda je jediné riešenie. Ale vo chvíli keď som sa odhodlával skončiť život, som si povedal že si dám ešte jednu šancu, čo ak je niekde práca čo ma bude veľmi baviť, priatelia ktorým bude na mne záležať, čo ak je niekde dievča ktoré ma bude úprimne milovať?
Tú prácu som našiel, to dievča som stretol, spoznal som veľa dobrých ľudí a bol som štastný (zmenil som sa).
Kamaráti mi často vravia že som zaujímavý charakter, lebo sa neviem hnevať, viem si vypočuť názory iných a úprimne poradiť. Napĺna ma štastie keď viem že svojim úsmevom môžem zmeniť náladu iných k lepšiemu.
No zrazu je všetko preč.
Dievča, do ktorého som sa zamiloval na prvý pohľad (hoci od začiatku som vedel že má priateľa) sa chcelo rozhodovať medzi mnou a Ním, no ja som vedel že Jej nemôžem dať to, čo má pri Nom (peniaze a dom, ja som v tom čase býval na ubytovni) a tak som jej povedal nech ostane s Ním. Doteraz cítim, že ma miluje.
Prišiel som o milovanú prácu, že vraj regulácia stavov. Dôsledkom toho nemám peniaze na zaplatenie podnájmu. Posledné noci poriadne nespím, skoro vôbec nejem. Už sa toľko nesmejem, neusmievam.
Všetko dospelo ku dnešnému dnu 10.4., nemám peniaze na podnájom či jedlo. Neviem na koho sa obrátiť, moji priatelia majú ledva pre seba, je ťažká doba.
Rozmýšľal som nad všeličím, ale moja povaha mi nedovolí trestný čin. Pôžičku mi nedajú bo nemám prácu ani sa nemám čím zaručiť.
Už naozaj neviem ako ďalej. Buď budem veriť na zázrak, ktorý by sa musel dnes stať alebo ukončím svoje trápenie.
Vždy som chcel len nech sú ľudia okolo mňa štastný a
hoci viem že moja smrť ich bude trápiť, nemám inej možnosti.
Ale verím na zázraky (možno to znie smiešne) a preto sem píšem. Ja už nevidím riešenie ale možno niekto kto bude toto čítať, dôjde na to ako mi pomôcť.

Michael022

... zavolal som kamarátke a ona ma prichílila. Cítim že ona jediná je tá osoba v mojom živote ktorú môžem volať "priateľ" lebo len v ťažkých momentoch života spoznáme naozajstných priateľov.
Dakujem všetkým, ktorý mi chceli poradiť a poradili.
Dali ste mi nádej a dá sa povedať že ste mi zachránili život.
Velké Ďakujem.

Michael022

ja viem ze praca je, no naco je dobra ked nemam kde byvat? Uz som rozmyslal aj nad utulkom(co by ma nenapadlo asi nikdy) no i to nieje zadarmo. Pocam dorana pred bytovkov kde byva bratranec a vsetko mu poviem. Ak to sam so sebou vydrzim.

nnn

Len sa neunahli s nicim.Urcite tvoj doterajsi zivot stoji za to aby si si dal tu namahu vydrzat.Roboty je...len treba hladat a ponukat sa...aj ked zo zaciatku mozno za mrnej.

Sejla

Neviem, štát v takýchto situáciách nepomôže? Určite si vybav prídavky, kým si niečo nezoženieš! Držím palce!

Michael022

s rodicmi to nema zmysel, som optimista no uz nevm ako dalej.
Som vyuceny Autoelektrikar no nemam prax, robil som na stavbe, posledne v Kauflande, tam som to miloval. No neviem čo dalej. Musim si nieco este zbalit, do jednej tasky...Cely moj zivot v jednej taske, ironia. Uz nemam ani silu na slzy. Neviem... Vsetko vsadzam na bratranca. Ak tam nepochodim, pojdem do mesta kde je signal wifi a nieco skusim vymisliet. Dakujem Vam za vase slova. Este napisem ako som pochodil

anka 89

co tak nadviazat kontakty znova z rodicmi ked si sa tak zmenil a si v Bratislave tam isto najdes nejaku brigadu len sa netreba vzdavat po dazdi vzdy vyjde slnko